Human Doll
In this grey grey world where nobody sings
I saw the face of a human doll
Her eyes were glass and her hair was gold
From her sweet soft lips you could hear that song go
Seeverus Snape prechádzal stíchnutými, víkendovými chodbami hradu. Tak ako každý deň nevenoval jediný pohľad panoráme naskytujúcej sa mu pri pohľade z oknaa pre neho typickým rýchlim krokom kráčal do vlastných komnát. Keď tam doplachtil uráčil si naliať trocha írskej whisky a sadnúť do kresla pred krbom. Premýšľal. Premýšľal nad svojím životom. Veru nestál za veľa. Takmer každú druhú noc si ho ten hadí ksicht volal na „krásne“ schôdzky smrťožrútov, kde strávil celú noc vraždením a mučením. Dalej vedel že ak by sa mu niečo stalo tak by jeho smrť oslavovala polovica Británie a jediný kto by bol nešťastný (aj to len preto, lebo by nedostal informácie) by bol ten starý blázon Dumbledore. Jeho život veru za veľa nestál a zjavne ani smrť nebola tak milosrdná že by sa uráčila si poňho prísť. Horkýže. Veľmi dobre vedel že ak nezomrie vo vojne tak bude odsúdený na život do takého požehnaného veku ako Dumbledore. Hm vzhľadom ku ich dohode sa dožije už asi len týždeň dva. Ďalšou zvláštnosťou bolo že i keď bol profesor Snape majster elixírov, nepokúsil sa o samovraždu otrávením. Nebolo by zlé to skúsiť; prebehlo profesorovi hlavou.
Na chodbe sa ozval krik a zvuky. Okamžite vybehol von. Už už chcel dotyčným vynadať keď si všimol o čo ide. Nott sa veľmi horlivo dožadoval pozornosti slečny Lovegoodovej ktorej sa to veľmi nepáčilo. Urputne sa snažila brániť jeho drsným bozkom, no nedarilo sa jej to.
„Pán Nott. O čo sa to pokúšate?“ zasyčal Severus do ticha podzemia.
Nott od ľaku nadskočil a pustil šťastnú a vďačnú slečnu Lovegoodovú.
„J-ja pán profesor. Ja len...“ súkal to koktavo zo seba Nott.
„Dnes večer si u mňa odpykáte test pán Nott a teraz môžete ísť.“ Zavelil a Nott, ako poslušný psík odkráčal do slizolinskej spoločenskej miestnosti.
„A vy slečna Lovegoodova by ste tiež mali ísť.“ Povedal potichu.
Už už sa chcel zvrtnúť na opätku a odísť ked ho niečo zastavilo. Bol to pohľad na dievča pre ním. Teda nie na dievča. Pohľad na krásnu mladú ženu. Modré zasnené oči akoby permanentne prikryté hmlou snov , vlasy zlaté ako slnečné lúče, sladké mäkké pery z ktorých bolo počuť pospevovanie piesne.
Nanana nana nanana nana nanana nana nana nana
Rýchlo sa zvrtol a odkráčal. Nie on sa nesmie zamilovať do študentky.
In a place where hell is around the corner
I touched her hand it was baby sweet
She kissed me there I could feel the song going down my throat
She was singing to me
Dumbledore bol mŕtvy a zo mňa sa stal hľadaný vrah. Aj tak som sa však snažil pomáhať a teraz bol čas znova sa zahrať na strážneho anjela. Na strážneho anjela tej krásnej ženy ktorá zahriala jeho srdce a prelomila hradby okolo neho. Bol čas zachrániť ženu, ktorú by najradšej držal v náruči a už nepustil, tú, ktorá ho nakazila svojou zasnenou piesňou.
Smrťožrúti napadli dom Xenophilia Lovegoodna. On tam bol no chcel jediné. Dostať ju do bezpečia. Bolo mu šumak že sa tým môže prezradiť. Hlavné bolo že ona bude žiť šťastne až do smrti. A raz, možno tam kdesi sa stretnú. Schmatol ju za ruku. Bola tak drobná a tak detsky sladká a nevinná. Premiestnili sa k lastúrovému domčeku. Šťastne sa usmiala a pobozkala ho. So Severusom sa zatočil celý svet. Pritiahol si Lunu do náručia, jednu ruku vplietol do tých krásnych vlasov a druhú jej položil okolo pása. No ako to v živote nášho hlavného hrdinu býva, všetko krásne trvá len krátko a on to veľmi dobre vedel. Silou vôle sa prinútil Lunu odstrčiť a premiestnil. Pri Lastúrovom domčeku zanechal len nešťastnú Lunu so smutne znejúcim tónmi derúce sa cez sladké pery.
Nanana nana nanana nana nanana nana nana nana
My daddy said if you wanna live you"d better not touched it"s not a toy
The truth is boy I"m a bloody fool I left the one that I loved behind singing
Nemal som nikoho komu by som sa mohol zveriť i keď to nebolo podobné mojej osobnosti. Zveroval som sa sám sebe a sám som sa presvedčoval že to po čom túžim je zlé a zvrátené. No ja som nemohol. Nemohol som prestať myslieť na tú krásku ktorá mi tak pobláznila hlavu. Na tú ktorá ma naučila spievať pieseň akú hrá moje vlastné srdce.
Nanana nana nanana nana nanana nana nana nana
Tell me what it is that brings me back to you
Tell me what it is I can"t stop loving you
Tell me what it is that brings me back to you
Tell me what it is I can"t stop loving you
Nevedel som ako dlho som sa schovával. Dni sa mi zlievali dokopy. Jediné čo som vedel bolo že keď si ma pán zavolal, bolo treba ísť do boja. Obliekol som sa do smrťožrútskeho rúcha smrti a vydal sa do boja. Pred pozemky Rokfortu. Veľmi dobre som vedel že tam bude ona, rovnako ako som vedel že len pre jej úsmev má cenu bojovať za dobro. Len pre ten šťastný úsmev ktorý mi nebolo súdene vydieť, keď dobro znova zvíťazí v tomto odvekom boji.
Bojovalo sa. Ja som stále dokázal hrať hru pokorného služobníka temného pána a predsa byť na strane dobra. A predsa som sa ich výhry už nedožil. Môj vlastný pán na mňa poštval Naginy. Odovzdal som tomu bláznivému Potterovy všetky spomienky ktoré potreboval vidieť. A potom som len premýšľal ako dlho môže tá bolesť trvať a tiež nad horkosťou osudu. Nad tým že mi už nikdy nebude dopriate uzrieť ten krásny, zasnený úsmev.
Niekto ma pohladil po líci. Donútil som sa roztvoriť oči, na čo som ich okamžite znova zavrel lebo som ucítil mäkké pery na tých svojich. Spoznal som tie pery. Prenasledovali ma v každom sne, každú jednu noc. Usmial som sa. Nefalšovane a asi po prvý raz vo svojom živote naozaj šťastne.
So take me back to the land of yours where the black swan loves the one I lost
My generation sings with the radio on
The melody of the human doll
Roztvoril som oči aby som sa mohol na ňu naposledy pozrieť. Nevládal som už držať oči otvorené ako jed v mojich žilách postupoval bližšie k srdcu. Nechal som viečka padnúť a započúval som sa do harmonickej no neuveriteľne smutnej melódie jej srdca plynúcej spomedzi pier.
„Milujem ťa.“ Zvládol som povedať tieto slová prvý i posledný raz v živote. A tak som naposledy vydýchol.
Hradom sa rozozvučal jasot nad výhrou no dvaja tvorovia na hrade spievali smutnú pieseň ich srdca. Vedľa Luny plakal i Félix, no jeho slzy už nemohli pomôcť.
Nanana nana nanana nana nanana nana nana nana
Nanana nana nanana nana nanana nana nana nana
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
31. 12.decembra 2017 17:57
Ejha, SS taký milovník?
Napíš svoj komentár