„Tak čo ti povedal lekár?!“, ešte raz som dôrazne zopakovala svoju otázku. Tifa napokon cez svoje vzlyky sťažka dostala: „Som... som tehotná.“ Zostala som v úplnom šoku. Tehotná?! S tým naničhodníkom?! Ako keby mi čítala myšlienky, povedala: „Čakám dieťa s tým naničhodníkom.“ Ja som ju tuho objala, pričom sa Tifa rozplakala ešte viac a povedala som jej: „Nezabúdaj, že tu budem vždy pre teba. Nech sa deje čokoľvek, podržím ťa. Zvládneme to, pomôžem ti, ako len budem môcť.“ Potom som ju od seba odtiahla a darovala som jej srdečný úsmev ako znak toho, že som tu vždy pre ňu a môže sa na mňa spoľahnúť. Tifa mi úsmev oplatila. „Tifa, viem, že to, čo teraz poviem, sa ti nebude páčiť, ale aj napriek tomu, že je Cloud taký aký je, mal by o tom vedieť.“ „On už o tom vie.“, odbila ma Tifa. Zostala som v ešte väčšom šoku než predtým. Tifa pokračovala: „To je aj dôvod, prečo som plakala.“ Nechápavo som sa na ňu pozrela. Tifa pokračovala: „Vieš, ihneď, ako mi to lekár povedal, som zostala v úplnom šoku, vôbec som nevedela, či sa smiať alebo plakať. Zavolala som Cloudovi, že sa s ním musím okamžite stretnúť v parku a bez toho, aby som čakala na jeho odpoveď, som zložila telefón. Pre istotu, radšej. Aby nemohol protestovať. Povedala som si, že ak mu na mne ešte aspoň trochu záleží, tak za mnou do toho parku príde. A naozaj prišiel. No keď som mu oznámila svoje tehotenstvo, ani to s ním nepohlo. Stále mal kamenný výraz tváre. A vieš, čo povedal?! Jediné čo povedal, bolo: Postaraj sa mi, prosím, o syna. Ak budeš čokoľvek potrebovať, najmä čo sa financií týka, príď za mnou, som tu pre teba. A potom jednoducho odišiel a nechal ma tam stáť úplne samu!“, vzlykala Tifa a jej hlas sa stupňoval. Objala som ju, pričom Tifa stále pomedzi vzlyky šepkala: „Nenávidím ťa, Cloud Strife. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ťa nenávidím!“ Vtom som sa zamyslela. Tife síce ublížil viac než dosť, ale keby bol naozaj taký zlý, tak by jej neponúkol pomoc. No ale na druhej strane je mojím sokom, mala by som ho nenávidieť. A aj som ho spočiatku nenávidela. Ale teraz... som zmätená. Vôbec netuším, čo si mám o ňom myslieť. Každopádne už necítim neutíchajúcu nenávisť ako predtým. „Tifa, nevieš náhodou, kde by sa Cloud mohol teraz nachádzať?“, spýtala som sa jej. Rozhodla som sa ísť za ním, nakydať mu na hlavu a urobiť si o ňom konečne mienku, nech bude akákoľvek. „No, mal by byť u seba, ako vždy. Ale prečo sa pýtaš?“ Neodpovedala som jej, len som sa dôraznejšie spýtala ďalšiu otázku: „Kde býva?“ Tifa sa na mňa zaskočene pozerala. Najprv mi to nechcela povedať, ale toľko som na ňu tlačila, až povolila a opísala mi cestu k domu Clouda. Poďakovala som sa jej a hneď som sa tam vybrala. Bola to tŕnistá cesta cez kadejaké uličky a zapadnuté cestičky, na ktorých bolo vidno, že po nich veľa ľudí nechodí. Nakoniec som našla ďaleko od civilizácie hlboko v lese zastrčený dom. Dom? Veď to bola minimálne rezidencia pre prezidenta! Bola obrovská s velikánskou záhradou. Že sa mi Tifa predtým nepochválila, s akým boháčom to chodí. Chcela som zaklopať, ale ani som nemusela. Zbadala som Clouda sedieť vo svojej záhrade, ako hľadí na západ slnka. Vykročila som smerom k nemu ako nasupená sopka. On sa prudko postavil a otočil sa smerom ku mne. Nečakala som to, myslela som si, že ma nepočul prichádzať. Zastala som kúsok pred ním a nahnevane som sa naňho pozrela. V tej chvíli to vo mne vrelo viac ako láva, ktorá sa chce dostať sopkou von. On si ma premeriaval pohľadom. Bol šokovaný. Zrejme netušil, že za ním prídem. Veď ako by aj mohol. Mala som pripravených toľko nadávok, chcela som mu všetko spočítať na plnej čiare, ale pri pohľade do jeho očí som to nedokázala. Schladili ma viac ako ľadová sprcha. Prečo? Prečo sa pri ňom cítim taká... slabá a bezbranná? Pozbieraj sa Odette! „Ako si to mohol urobiť?“, to bolo to jediné, čo som zo seba v tej chvíli dokázala dostať. „Čo máš konkrétne na mysli?“, spýtal sa ironicky. Neznášam ho. „Čo mám na mysli?! ŽE ČO MÁM NA MYSLI?!?!“, vybuchla som a môj hlas sa stupňoval do nenávratných výšok. „Všetko mám na mysli?! VŠETKO!!! Zničil si môj domov a Tife si zlomil srdce. Ako si jej to mohol urobiť?! Pustiť ju k vode práve teraz keď je tehotná?!“ „Ponúkol som jej pomoc.“ „A ty si myslíš, že to stačí?!“ „Áno.“ „Ale veď... ty ani nechceš vidieť svoje dieťa?“ „To som nepovedal.“ „A čo si povedal?!“, kričala som po ňom čo mi sily stačili až som ju strácala v nohách. Podlomili sa mi kolená a takmer som spadla, ale Cloud môj pád zachytil. Držal ma tak pevne, ako by ma nechcel pustiť. Nemohla som sa postaviť, nohy ma absolútne neposlúchali. „Ako sa voláš?“, spýtal sa ma a ja som zostala šokovaná. Na čo do čerta chce vedieť moje meno?! „Neboj sa, čoskoro sa ho dozvieš.“, odbila som ho. Celý ten čas, čo som bola v jeho náručí, sa mi pozeral priamo do očí. Ja som svoj zrak ihneď odvrátila a keď som konečne nabrala silu, vymámila som sa z jeho náručia. „Toto už nikdy viac neurobíš!“ „Čo také?“ Čo také?! On je buď čistý blázon, alebo úplný idiot. „Nepomáhaj mi! Nebuď cynický! Najprv mi zničíš domov, potom ublížiš mojej kamarátke a teraz ma chytíš, aby som nespadla?!“ On len zdvihol obočie a povedal: „A čo je na tom?“ Ja ho snáď zabijem. „Ak ti to ešte nikto doposiaľ nevysvetlil, rada sa toho ujmem. Takže, ty a ja sme nepriatelia a ja, keď nadobudnem dostatok síl samozrejme, ťa musím zabiť. Tak čo, súhlasíš?“, spýtala som sa ironicky. On sa len pousmial. „Som rád, že mám takú sexi nepriateľku.“ Ja som mu od zlosti celou silou stúpila na nohu. Chytil sa za ňu a pousmial sa. „A som rád, že takú silnú. Ja som sa uškerila. „Nevidíme sa naposledy, Cloud Strife.“, povedala som mu a s týmito slovami som odkráčala preč. Počula som, ako za mnou ešte zakričal: „O tom nepochybujem.“ Keď som otvorila dvere baru, čakalo ma tam ďalšie z 'príjemných' prekvapení. Na barovej stoličke som videla sedieť muža, ktorého som stretla v kostole! Ale bar sme predsa ešte neotvorili, tak čo tu do čerta- „Ahoj Odette!“, vytrhla ma z myšlienok Tifa a ťahala ma k nášmu 'hosťovi'. Hneď ako ma zbadal, bol šokovaný takisto ako ja. „Zack, toto je Odette. Odette, toto je Zack, môj brat.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár