Ako šiel blbec do sveta II. a mladý tam písal o starobe II. na III.

Nuž prišiel blbec do toho kráľovstva Kripľovho.
Len čo tam došiol, toť a včuľ len všetky zvery, čo po zemi lietaly, a po nebi behaly, si ho dáko divne obzerali. Psy mraučaly a mačke divo brechaly, tak blbec šiel radšej stredom cesty, čo samý kameň bol, aby ho akási paskuda nezdrapla za tú jeho vytrčenú a vypasenú riť.
Ide, blbec, ide a premúdro premýšľa: Ba kieho šľaka! Na kieho paromovho otca mi bolo treba sem ísť? Mohol som sa na to vychrôniť a dať prednosť tomu mladému. Ale to je tak, keď je niekto veľmi múdry, chce byť ešte sprostejší.
Tak si hovoril, a aby si dodal odvahy, prdol.
Tu naraz všetky tie odporné potvory umĺkly.
Prdol ešte dva razy, v ten momentálny moment všetky po nebi behajúce a po zemi lietajúce potvory, kamsi zaliezly. Asi do psej materinej ....
Nuž si uprdol ešte zo tri razy, zem sa zatriasla, zvony na kostole sa rozkývaly, na zelovococh dvere sa tri razy za sebou otvorili a s rachotom zatresly.
Na hostincoch sa tie dvere pre zmenu rozchlapili a z nich vyletely všetky tie otrundžené postavy, oblečené za chlopy, s čarypákmi v rukách a začali vyrevúvať: Poď úbočou pod tou .... holou.... Blbovi hneď svitlo, že je to tá ich sprostonárodná hymna, ktorú ako mu na hranici povedali, bude musieť povinne vedieť spievať a ešte aj tan- čiť dookola....

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu