Mladý píše o starobe...(surrealistická poéma o svojom inom stave).

A ideme! Teda, iďom mi v eto:
Raz som bol starý. Taký starý, že hádam to ani pravda nie je! Pardón, nerobím reklamu na odber Pravdy, to zase nie, to ma nik z toho osviniť nemôže. Nuž teda, sedím tu, kosti zložené vedľa seba, na nich šuchoce stará, zoschnutá koža a na bielej lebke dlhý vlas, čo starej lebke nechal čas. Netrep zas! Píš o starobe a nie o svojich mladých časoch, ty sopliak!
Potom priletel vták. Taký veľký, čierny, v mysli usilovne lovím, čo to asi môže byť? Sviňa? To sotva, tá nemá krídla a je väčšia, dokonca väčšia než ja.
Nuž čo mi ostáva? Realita? Tá je v keli, ak nechcem napísať rovno a úprimne, že v istej diere na konci môjho chrbta. Nuž teda, surrealita...Nuž dajme tomu, že ten vták je asi vrabec. Veď tiež tak okolo mňa hopsá, skacká, krke vykrúca.
Nevadí vám, že začínam tak zoširoka?
Mne to ani nevadí.
Kukukukukúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú!
Priam ma striaslo od šľaku.
Pozerám, nazerám, a ten veľký, čierny vrabec, zase : Kukukukukúúúúúúúúúúú!
Pozerám sa a hovorím: no prissám bohuotcumateri, ten nečviriká! Čo to je? Asi nie vrabec? Holub? Posledný už vyhynul, keď ma osral a odstrelil som ho gumipuškou.
Sýkorka? Figu, tá je v klietke, však to hlásili všade aj v televízii.
Prikročil som ku svojej almare, kde mám svoje vedomosti uložené, hoci bez ľadu a sladu. Či ako sa povie? Potiahol som si z piva, zachriakal a na to vošla do izby druhá almara. Teda moja mater. Ešte o čosi širšia. Nevľúdne zazrela na svoju menovkyňu, potom na mňa a zrúkla: Už zase študuješ ten sprostý surrealizmus? Pozri sa do okna, tam sedí, to čo ty voláš vrabec: Vrana!
Hovorím: kuuuur... vlastne kurník šopa! Aká vrana? Nečuješ, že kuká?
Almara sa začne náramne škripotavo smiať. Vlastne rehliť.
Hahahahahaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa! Heheheheheeeeee...Si drisol z Pereša?Kuká? Iba ak tvoja riť z klobúka! To zase starý Šándor diriguje svoju prepelicu z obchodu, aby nezašla do iného vchodu. Bojí sa, že zomrie od hladu. A ty si daj vyčistiť konečne tie ušiská, a hybaj už žrať! Volám, revem na teba a celá žranica ti vychladla.....
Potom som vychladol aj ja. aj som z toho vyhladol.
A pochopil som konečne o čom je ten surrealizmus.
Keď som to pochopil, blažene som zaspal.
Aj na žranicu mojej almary som sa vys...vlastne vykašľal.
Keď som sa zobudil, bol som napriek môjmu mladému až útlemu veku veľmi múdry.
O čom to vlastne píšem? Kurňa, zase som zabudol.
Vzal som parazól buchol dvermi a šiel som svetom, na skusy.
Keď sa vrátim,,. hádam mi necháte odkaz o čom tieto bludy píšem. Je to príšerné.
Alebo si s tým vytriem....

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu