Guláš, mix...alebo ešte neviem ako by som nazvala to, čo práve cítim...

Dejepis? Biológia? Tam či tam? Mama? Oco?...On či on?

,,Musíš sa rozhodnúť! Musíš sa rozhodnúť! Musíš!"

Nastal ten čas, už nikdy nebude nič také bezstarostné a také naivné ako predtým. Už mi nebudú rodičia vyšlapávať pomyselné cestičky životom.
Tak veľmi som chcela dospieť, byť veľká a nezávislá, robiť si všetko sama, po svojom.
Je to super zarobiť si vlastné peniaze, ísť kam chcem a s kým chcem.
Ale keď príde na dôležité veci a rodičia ti povedia: ,,Rozhodni sa, už si na to dosť stará." A ja sa cítim ako...presne ako teraz. Bezradná, bez nápadov a ilúzií. Všetci prechádzame tým istým pre nás peklom. Každú chvíľu nás niečo trápi a oni, akoby to nikdy nezažili, vidia len pred seba, pozrieť sa do strany nepripadá do úvahy.

,,Som ešte dieťa! Neviem čo chcem! Nechcem nikoho sklamať!"

Zlý prístup!

Rady ,,veľkých,, pre akože úspešný život: Pretvárka, lož, tvrdé slová...
Musíme týmto podstúpiť? Nemôžme byť proste samy sebou? NIE! Každý z nás na to raz príde, ja som na to už prišla.

Good luck

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár