Žijem len raz. Práve toto som si povedala predtým, ako som vo vidine lepšej budúcnosti (snažila som sa posunúť náš vzťah ďalej) začala vyťukávať tú SMS.
,,Ahoj ... môžem prísť zajtra za tebou ?"
Očakávala som reakciu.
Neprišla.
Za normálnych okolností by som si povedala, že práve nemá pri sebe mobil, alebo nemá kredit.
Ale okolnosti sú už dávno iné.

Môj mozog je zahmlený.
Moje oči nevidia.
Moje srdce bije rýchlejšie. Spôsobil to jeden nevinný zeleno-oký chlapec - on.

Ešte nikdy som sa necítila tak skľúčeno a pritom šťastne.
Ešte nikdy som neodsunula všetky veci na druhú koľaj.
Ešte nikdy som tak veľmi neľúbila.

Je to možné aby jeden živý tvor takto skomplikoval život ?
Neupadávam do depresie, nepresedím celý deň na internete čakajúc na neho. Len rozmýšľam, stále rozmýšľam. Čo keby ?

Celý tento článok sa týka len tej jednej SMS. Možno odpíše, možno nie. To nie je podstatné, podstatné je to, čo som si uvedomila.

Ľúbiť je ťažké, ale byť ľúbený ešte ťažšie.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
misachan  5. 12. 2010 15:56
hm, je to možné. zažila som to s prvým chalanom s ktorým som chodila.A aj po tých rokoch(asi 3) čo netvoríme pár ten chalan vo mne vyvoláva pocity ako vtedy ked sa na mňa prvýkrát usmial.Je to divné ale je to tak.
2 
fotka
emulienkaa  5. 12. 2010 17:20
a čo bude, keď odpíše, že smieš ?
3 
fotka
agatha13  5. 12. 2010 19:04
aaach,poznam,poznam...čakáš,čakáš a neodpisuje...

ale veď možno odpíše...



veľa šťastia
Napíš svoj komentár