Moje telo, márnica.
V mojom tele mŕtve ja,
vlastne nič, len mŕtvola,
na povrch sa prediera.

A mŕtvy ja žiletkou,
vyrezávam svedomie.
V ďalšom z mojich výlevov,
si znetvorím vedomie.

Chcem sa totiž dostať hlbšie,
mojej duši pod kožu,
či nevydrží ešte dlhšie,
znášať túto nehodu...
mylne zvanú životom,
poetmi čo skáču z mostov,
nedočkavý na potom,
kým v pekle s tou túžbou prostou,
netrápia sa nad hlúposťou.

(je to tu druhý krát preto, lebo mením nick)

 Blog
Komentuj
 fotka
ikuska02  16. 4. 2010 19:52
... pekné
 fotka
gracee  24. 6. 2010 18:16
suhlasim, pekná, prečo ale píšeš samé deprimujúce básničky ?
Napíš svoj komentár