Myšlienky vraha

Mám taký pocit, že stojím pred sebou,
v zrkadle, so strachom.
Mysliac na všetkých, tích pod zemou,
čo ma nazývajú vrahom.

Skúšam to zapiť,
veď je to len pocit,
v najhoršom prípade sa skúsim zabiť,
vyskúšam pocit moci.

Už som sa predsa zahral na boha,
ovládol iných a rozhodol,
seba mi snáď nebude ľúto,
s diablom som sa už predsa dohodol.

Tak prečo mám pocit, že ópium zhorklo,
a myseľ nemá byť až tak skazená.
Prečo je vo mne vina ? zavretá ako víno korkom,
vo fľaši, skrytá duša zranená.

Mám taký pocit, že som len to čo zo mňa ostalo,
po nociach s pocitom chladnej ihli,
dostávam sa sebe pod kožu, "Čo ma to dostalo ?",
zvuky, obrazy? nočné mory čo si ma zas pichli,
a ja sa strácam v obrazoch,
chlácholiac svoje ja, že to zmizne,
že stačí poprosiť o pomoc, napríklad boha,
kašľať na to ako ironicky moja prosba vyznie,
priznať si, že som len chyba...


PS: Nie neplánujem sa zabiť.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu