veľa chlastu, topíš smútok
a trháš dušu na kusy.
Chceš ešte kúsok,
malú chvíľu, no stať sa to musí.
Raz musíš otvoriť oči,
a priznať si, že si len ďaľším človekom.
Sleduješ ako sa ten svet točí,
ďalej aj bez teba, bez očakávaných nárekov.
Pohľad na budúcnosť ti srdce trhá,
viac než len na kusy,
keď vidíš, že láska, ani tá prvá,
ťa šťastným spraviť nemusí,
nemusí ti dať ruku do ruky,
umožniť ti cítiť bitie,
niečieho srdca, a slzy vidieť,
vyronené, clyvé ako vytie,
na mesiac, keď v pozadí padajú hviezdy,
a ty si si želal vedieť,
prečítať veštby, z rezby,
na tvojej koži vyrytej,
v ďalšom sebazničujúcom kole,
pretekov o dosiahnutie zabitej,
vlastnej mŕtvoly na predvádzacom móle,
tripov balamutiacich ako veľmi na tebe záleží,
počas tejto jednej noci,
že nemuší ani žiť, ani trpieť,
iba oddychovať v anjelskom páperí...
(je to tu druhýkrát preto, lebo mením nick)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár