z ktorého človek zaspáva... naveky a navždy...
...a na pleciach nosíme ťažobu vlastnej vraždy
zbohom a ticho... neprestávajúce mlčanie duše...
slzy ako dážď padajúce z nás na vankúše...
... neutíchajúce mlčanie jesenných rán ...
prázdno v srdci a bolesť otvorených rán
kto si? ...
.... bolesť prenikajúca do kostí
Ktosi miloval... celým svojím bytím... a keď nebolo koho milovať... prázdno pohltilo všetko...
Belasé nebo... malé žlté kuriatka... džavot... známka života... nádych a výdych... a potom všetkom len tiché amen...
... ako na konci každej modlitby...
Kdesi v raji... Boh a človek.
Cherche la famme....
... a potom už len trápenie...
Bezodné túženie po tebe.... Quelle belle année... kiež by som to vedel vysloviť .... tak aby som tomu aj uveril...
Do ticha recitované básne... bez adresáta...
MILUJEM... ale neviem koho... možno len tak z princípu... princíp je fajn tam, kde dochádzajú argumenty....
Je t´ aime mon amour... z celej duše... milujem ako viem... a aj napriek tomu iba milovať nestačí...
Sám medzi ostatnými... ako tón v tichu... pretne ho a v ňom po chvíli zanikne...
Plač a smiech v tom isto momente... beznádej... Bože pomôž... tisíckrát odrecitovaná modlitba... a čakanie...
... na súdny deň (? )... a možno... na svoj vlastný tieň...
Vyznanie duše... končiace ako kameň v mori....
Abeceda.... po písmenkách odrátaná ako sekundy do rozhodujúcej apokalypsi...
kto odstrihne ten správny drôt? ... ja? ... ty? .... a možno... niekto cudzí...
tri bodky a tma.... tak ako teraz...
z láskou... či bez lásky...?
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár