Ráno osadníkov zobudili lúče slnka v rozmedzí polhodiny. Niektorý len vylihovali, iný debatovali v zruboch, ďalší si šli zaplávať, medzi nimi aj Peter z Ivanom. Xi-ju sa rozhodol prezrieť si izbu, čo tu vlastne majú k dispozícií. Skrinky prezrel za okamih, neboli veľké a ich prehľadné rozloženie vecí nedávalo priestor na domnienky. Sú pripevnené vo výške očí medzi oknami. Ani nevedel čo ho to napadlo, vyšiel na stoličku, chcel vidieť čo je na nich, či len prach a ak tak koľko. Zbadal tam však hrubú knihu a ceruzu, po prachu a špine ani stopy.
Zvedavý, otvoril knihu. Je to kniha z nedopísaným koncom. Áno, išlo o kroniku osady. Začal čítať od začiatku. Píše sa tam o prvých osadníkoch, ako si postavili prvý zrub, zatiaľ čo spávali vo vetvách stromov v jednoduchých hniezdach z vetiev, zo strachu pred divou zverou. O objavení jaskyne v skale a nepotrebnosti ju zabezpečiť, lebo zvieratá ju sami nejak ignorovali. O príbehoch čo zažili skupiny, tu istý čas prebývajúce, ako generácie ľudí v normálnom svete. O návštevách susedných osád. A tak, no o všetkom možnom, čo pisári nezatajili alebo nezabudli napísať. Prečítal len časť, rozvoniavajúce raňajky ho vylákali od jeho objavu.
Raňajkové menu obsahovalo, opečenú rybu, miešané vajcia na cibuľke s paprikou a paradajkami zahustené trochou múky. A posúch pečený na kameni pri ohnisku. K pitiu sa podával nesladený čaj zo sušenej žihľavy, objavený v jednom zrube aj z označením dátumu zberu.
Osadníci spokojne jedli, vodopád s vtákmi v lese húdol rannú melódiu a slnko pomaly skracovalo dĺžku vrhajúceho tieňa. Ranná pohoda ako vyšitá. Po jedle, pol hodina spoločnej jógi. Predcvičovali Peter s Ivanom. Docvičením sa chceli všetci či už vo väčších alebo menších skupinách rozpŕchnuť za svojim naplánovaným programom. Čiastočne im plány zmenila skupina približujúca sa k nim. Je to trochu zvláštna partia mladých ľudí. Takzvaný potulný umelci, zabávajúci osadníkov za skromnú obživu a niekedy aj nocľah. Herci hrajúci príbehy z navštívených osád, speváci s jednoduchými hudobnými nástrojmi, akrobati, rozprávači príbehov. Najlepšie je, že v pohode zvládajú viac funkcií. Sú len traja, ale taký všestranný až až. Štvrtý ide kúsok za nimi akoby k nim ani nepatril. Blondiačik jemnej postavy s zasneným pohľadom. Pripojil sa k nim hoci nezvláda žiadne umenie okrem vnímania okolia ani nejak moc nerozpráva, len počúva a vníma krásy sveta.
Čínsky študenti, teraz vlastne osadníci, privítali pocestných. Ponúkli im nejaké jedlo, počas rozprávania s nimi ugrilované. Ako dezert sa podávali lesné plody, čerstvo nazbierané v blízkom lesíku. Uvaril sa čaj, myslím lipový. A predstavenie mohlo začať. Najprv divadelné, neviem presne už o čom bolo, komédia. Ešte pár akrobatických kúskov, čo ukončilo ranné rozptýlenie. Komedianti sa zamiešali medzi osadníkov, aby s nimi prežili deň.
Xi-ju sa vrátil do zrubu. Vytiahol knihu, nalistoval nasledujúcu čistú stránku. A začal písať. Stránku začal spísaním mien osadníkov, dátumom a opísaním včerajšieho dňa z jeho pohľadu. Prečítal na náhodne otvorenej stránke pár odstavcov textu a vybral sa von. Stretol Ivana s osadníkmi ako na drevenom móle chytajú ryby a zaúčajú do rybárčenia aj Jacka. Poľského študenta čo sa odpojil od svojej osady. Pridaním sa k potulným komediantom, rozhodnutý poznávať svet a sám seba. Nevedel sa v svojej osade uplatniť. Presnejšie nebavilo ho zameranie služby/remeslo. V jeho osade vyrábali jednoduché drevené výrobky, prali biele oblečenie, strihali vlasy a tak. Platidlom sú potraviny z okolitých osád. Práca je to dosť jednotvárna, ale strava je pestrá. Táto osada je opačným smerom ako osada Afrických študentov, na druhej strane jazera. Obývajú ju Poľský študenti, mohli by si aj nachytať rýb, ale tá vôňa rýb a údenia, no netreba. Radšej si to zarobia inak. Ešte k tomu majú ďaleko viac voľného času.
Jackovi sa rybárčenie dosť zapáčilo, nevadil mu ani zápach rýb. V pohode zvládal pitvanie aj porciovanie rýb. Úplne sa pri rybačke odviazal, znudený pohľad sa stratil, spokojnosť z neho priam vyžarovala. Na rozdiel od Xi-ju-a, rybárčenie mu moc nevoňalo a zabíjať ryby alebo čokoľvek iné mu bolo dosť proti srsti. Potichu sa od rybárov vytratil a pristavil sa v lese pri Tai-či, oberajúcej s ďalšími piatimi lesné plody, do nádob včera použitých na úvodný obed. Zábava to bola síce väčšia aj rozprávať sa dalo. No nebolo to práve čo hľadal. Pomohol, porozprával a pobral sa ďalej. Lovcom sa zďaleka vyhol. Zašiel až k chalanom a babe pripravujúcim údenie rýb a mäsa kúsok za osadou pri skalnej stene smerom k osade Afrických študentov. Mäso pripravili do rôsolu už predchádzajúci osadníci, teraz ho bolo treba vyúdiť podľa odkazu visiaceho v jaskyni aj z návodom čo a ako. Xi-ju opäť trochu pomohol, no akosi mu to tiež nesadlo, aj keď premôcť by sa vedel, možno však nájde niečo v čom sa nájde.
Práca asi nieje zmyslom jeho života. Nebude predsa preto zúfať. Skočil do vody jazera, preplával známu vzdialenosť a cez priesmyk vybehol k TKB. Tam už sedel Peter s jedným komediantom, o niečom rozprávali, pričom z TKB vychádzala hudba a spodný valec zobrazoval klipy. Zobrazoval ich trochu odlišne, obraz je v strede valca ako keď ho napoly zhora-nadol rozrežeš a dáš tam premietací panel milimetrovej hrúbky. Šlo o obyčajné vysielanie hudobnej stanice, nejaký program ho upravoval a postavy vychádzali do priestoru polvalca. Nebolo to podstatné, ale potešilo.
Až príchodom celkom k nim rozoznal reč akou rozprávajú. Bola to nemčina, asi preto, že komediant bol nemec, jeho základná osada je dosť ďaleko. Putuje krajinou desiaty deň. To znamená už len štyri dni života v tomto svete, čas a miesto návratu do civilizácie mu zobrazuje mobil. Aj mapu čo si na začiatku stiahol, len zo základnými informáciami už takmer celú prešiel a zobrazovala mu skoro všetky osady, TKB, pramene. Okrem kúska neprejdeného územia čo ho ešte čaká. Zo začiatku jazdil na koni, stretnutím pútnikov sa ho vzdal a nechal v jednej osade. Z pútnikov sa stali komedianti a spoločne zabávajú ľudí. Zaujímavé je postupné menenie mien osád, podľa aktuálnych osadníkov. Ak by sa vrátil ako prišiel mohol by stretnúť zas nových ľudí. Ale toľko času už nemá. Maximálna doba pobytu je dva týždne, sú ľudia čo odídu skôr, dlhšie nesmie ostať nikto. Asi by ho považovali za Matuzalema.
Keď chalani pri TKB zbadali Xi-ju-a, začali hovoriť anglicky, aby im rozumel. Peťovi šla už angličtina celkom dobre, robí občas nejaké chyby ,no dá sa to zniesť.
„Čo nudíš sa?“ spýtal sa Peter Xi-ju-a.
„No trochu.“ odpovedal Xi-ju.
„Aj ja“ povedal s úsmevom Peter „môžme ísť s komediantmi na potulky svetom...“
„Jasné!“ celý nadšený odpovedal Xi-ju.
Opýtal sa chalanov čo dnes robili. Oni mu porozprávali o ceste okolo jazera k TKB, cestou odniesli do Poľskej osady špinavé veci a nejaké ryby ako platidlo, bankomatová karta to síce nieje, ale platiť sa nimi dá. Cestou späť sa môžu zastaviť po čisté veci, mohli ich zobrať aj hneď, všetci tu majú rovnaké oblečenie, netreba čakať konkrétne na to svoje, no kto to bude vláčiť k TKB.
Xi-ju rozpovedal o hľadaní zábavy, práca mu žiadna nesadla, nuž je tu. Ešte spolu podebatovali, pozreli klipy, dali kratší tréning a vrátili sa okolo jazera do osady. Cestou vyzdvihli čisté voňavé veci z Poľskej osady a pozvali osadníkov na večerné grilovanie s predstavením.
+ + + + + +
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár