Večerné predstavenie sledovali všetci obyvatelia troch osád poľskej, africkej aj čínsko-slovenskej. Jedli a popíjali najrôznejšie jedlá od pečených rýb až po suši. Výhodou Poľských osadníkov je ich prístup aj takejto tu exotickej potravine ako je ryža, sú centrom obchodu ako jediné priemyselné centrum v okolí. Môžu si vyberať stravu podľa chuti a nemajú problém sa s tým podeliť. U Čínskych a Afrických osadníkov to sprvu vyzeralo na sedliacky spôsob rozmýšľania, ukladanie zásob pre budúcich osadníkov ich osád. A kupčenie z ich tovarom, len niečo za niečo v domnení vytvorenia vyššej ceny ich komodít. Poznaním Poľských osadníkov im to padlo, majú úplne všetko a ešte k tomu im z toho priniesli, sú priateľský a veselý. Dokonca nemajú ani potrebu rozprávať o práci, ktorá ich živí, kto by sa aj venoval tak nepodstatne krátkej časti dňa. Väčšinu dňa sa venujú rozprávaniu, putovaniu po okolí, úprave účesov, športu a podobne. Priniesli si mestský život do tejto divočiny.
Program je ďaleko pestrejší akoby sa zdalo. Tancovanie, kúpanie pri svite mesiaca, rozprávanie, predvádzanie akrobatických kúskov. Divadelné predstavenie doplnili aj osadníci zahraním veselých príhod čo zažili. Teplá letná noc ich pravidelne vyháňa do jazera. Spoločný jazyk je zo začiatku angličtina. V jednom predstavení Africký študent, len tak z recesie použije češtinu. Naučil sa ju v českej škole, prevádzkovanej pár českými dobrovoľníkmi. Aj jeho otec vie česky, študoval v Čechách medicínu. Po tomto predstavení sa komunikácia spestrila na viac jazykov. Osadníci zistili koľkými rôznymi jazykmi sa tu dá dohovoriť. Utvorili sa skupinky, nové priateľstvá. Babylon rečí sa časom zjednotil na angličtinu. Predsa to je len praktickejšie, ak ti každý rozumie. Ak nastal problém vyjadrenia v angličtine nie je problém použiť iný jazyk.
Party skončila nadránom. K prespaniu poslúžili zruby čínsko-slovenských osadníkov. Miesta v zruboch je dosť pre všetkých a čisté prikrývky sa tiež nejaké našli.
Stačilo dvadsať minút a ticho prikrylo osadu. Len zvuk vodopádu, s vytím vlkov v diaľke utváral atmosféru noci v divočine. Tiché občasné praskanie suchých vetiev prezrádzalo život lesa v čase spánku osadníkov.
Xi-ju nespal. Ležal, rozmýšľal počúvajúc zvuky lesa. Keď naň prišla potreba návštevy wecka. Vstal tak ako bol, prikrytý šerom noci vošiel kúsok do lesa. Nevediac či ho tam privolala jeho potreba zbaviť sa čaju vypitého za večer alebo to čo tam zbadal. Postava prikrytá tieňom stromov stála kúsok od neho. Spravila krok k nemu čím odhalila v svite mesiaca, pre Xi-ju-a známy úsmev. Rozprávania bolo dosť za deň. Nasledovali bozky a smelé obojstranné dotyky. Už neviem ako to pokračovalo, viem len toľko, že Xi-ju vstal ráno skôr ako ostatný s úsmevom na perách. Pripravil raňajky spolu sa ďalšími prichádzajúcimi osadníkmi...
+ + + + + +
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár