Neviem či viem cítiť lásku p tom všetkom, zranilo ma to. Nezabudnem..

Prišla mi sms. V nej stálo od mojej milovanej osoby: Kurva si. ked som si to precitala dosť ma to zranilo, ze prave on mi to napise som nikdy necakala.Rozplakala som sa a ľudia v bare po mne čumli ako prijební. Prišla kamoška, utešovala ma, prišiel aj kamoš, ale videla som, že ich tým len zatazujem. Povedali mi aby som zabudla, ake je to lahke povedat ale tazke splnit. Nedá sa. Bolí to aj keď od tej sms ubehli už dva dni. Vždy keď si ju prečítam mám v očich lesklý povlak sĺz. Chcem plakať no nemôžem, nemôžem zo strachu.. Možno tí ktorý vedia o čom hovorím sa cítili tak isto ako ja.

Priepasť, ktorá je medzi mnou a ním je veľká, nechcem si to priznať, ale je to tak. A aj to vidno. Viem, že už to nieje také ako to bolo predtým. Ráno vstanem vedľa neho otočená bokom tak ako on. Každé ráno sme boli k sebe pritúlení pod jednou perinou, dnes? Dnes je každý pod svojou.

Vylievanie srdca neznámym ľudom nerobím. Ale blog považujem za môh denník, ktorý čítajú niektorí ľudia.Bude mi dlho trvať kým sa spamätám z toho, ale viem, že si nič z pamäti nevymažem.

Potrebujem oddych. Oddych, kt. ľudia pochopia možno ako pauzu vo vzťahu. Ja ten oddych potrebujem pre seba. 2týždne som sa mrvila na písomné. Dosť mi z toho šiblo. V pamäti sa mi nahánajú autori a ich diela, anglické slovíčka a ich stupňovanie. Som vyčerpaná. Každý do mňa len skáče no ja nevládzem. Uvažovala som už aj o samovražde, ale z toho nič nebolo lebo som sa spamätala a došla k záveru, že by to bolo ešte len horšie.

Plánovala som s ním niečo krásne, ale len od nás závisí a či vládzeme.
Na stole mám tri predmety, ktoré sa potrebujem učiť. Nedá sa, stále mi behá po rozume on a v očiach mám sms a netuším čo mám robiť. Neviem či viem cítiť lásku aj keď je tak ďaleko. Jedno viem, že nezabudnem.

Pozerám na stenu, na zelenú, ktorá vraj ukľudnuje. Počúvam ATB - tilogy(the final chapter)

Chcem to napraviť, milujem ho...

Rozmýšľam či to písal úprimne, alebo zo zúrivosti.
Jeho a moje smutné oči nemajú páru.

Včerajší blog som vzala moc previnilo a chcela by som sa ospravedlniť.
Chyby, ktoré spravil on som spravila ja.Ale z časti aj ja.
Som moc živelná, ale ked som moc vycerpana tak to vidno.
V piatok som sa potrebovala zabavit. No tento piatok som to dokašľala. Namiesto toho, aby som bola s nim tak som bola v bare. Chcela som ísť za ním ale hambila som sa.
Tak som vyčkala km príde on. Prišiel. Videl ma ako pijem a odišiel. Ja som zas videla ako fajčí, aj ked sme si slubili, ze prestaneme jeden s tým a druhý s tým.
Urazeni obaja sme odišli. On preč a ja späť.
Prišiel aj druhý krát a ja som tancovala. Normálne ako vždy, dokonca som sa ani neobtrierala okolo chalanov ako kedysi davno ani nic sm nerobila iba normalne tancovala.
To sa nedá písať. Jeden chalan tu počúva na stanici tú istúpesničku dookola.
Ešte 20min a pojde mi bus domov. Už sa to nedá vydržať.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu