Mali sme takú akurát teraz tému s mojím vedúcim o očiach, ja neviem, čo nás to napadlo, ale proste to je jedno aspoň nie je nuda.
Rozprával mi o tom, že ako veľmi žmúrim, keď kukám do booku, že by som si mala opraviť okuliare a začať ich konečne nosiť.
Nenosím ich preto, lebo mi odpadlo to, čo Vám drží na nose to také umelé, neviem ako to pomenovať
No a vravel mi, čo sa jemu stalo.
Kedysi dávno, za čias jeho temnej minulosti, bol elektrikár a teraz robí na Obvodnom úrade, pekne sa vypracoval čo , , no ale pokračujem...Zacítíl sa do rozprávania. Raz volakedy potreboval spraviť niečo s dákym káblikom, ale keď máte veľké napätie, tak nastane preskom...To čo chcel on spraviť, bolo to, že pod tým káblikom kde bolo to vysoké napätie bol jeden káblik, ktorý potreboval vytiahnuť...no a, že ako sa tak blížil tak sa zatiaľ nič nestalo, tak išiel teda daľej...a zrazu Bum
Normálne som sa začala smiať. Na celú kancošku, ako šiši
To, že samozrejme vyhodil v celej hale poistky, nebolo nič ale to, ako skončil, bolo horšie. Spredu bou celý obhorený, nemal vlasy, obočie, fúzy no proste, žiadne ochlpenie...Horšie to bolo však s jeho očami. Nemohol vidieť dva dni, čo ho tak oslepilo. Tak šiel ku lekárke a tá mu dala masť, ktorou si to má potierať.
A preto, dnes idem domov, hneď po praxi a bežím na očné, opravovať okuliare. Aby som nebolo slepô... Lebo je to fakt vážne. Zahmlieva sa mi pred očami, slzím a cítím sa unavene.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
tercika
7. 7.júla 2009 12:00
on musi byt jaky T.pek .....
Napíš svoj komentár