Predstieram, že som niekto iný.

Aké je to jednoduché. Zahrať sa na niekoho, kým nie som. Hrať sa na tvrdú ženu, ktorá má srdce ako zo skaly. Radšej nikomu vyšteknúť do tváre sprosté veci, ako by som mala priznať, že ma niečo zranilo. Byť radšej odmeraná, ako by som mala niekomu ukázať svoje vnútro. Ale to naozajstné. Hrať sa na ľadovú kráľovnú. Byť povýšenecká a každého odbiť s tým, že nie je pre mňa dosť dobrý.
Mám známych, ale nie priateľov. Niektorí sa na nich hrajú, ale ja radšej nedôverujem nikomu. Moja rodina je tá, ktorej bezvýhradne verím, pretože práve oni ma držia nad vodou. Aby som nepadla ešte hlbšie.
Za to všetko, za to, aká som, môžeš ty. Pošliapal si moje sebavedomie, ktoré si vynahradzujem takýmto spôsobom. Nevieš si predstaviť, ako si ma zranil, pretože som ti to nikdy neukázala. Odvtedy som taká. Protivná a namyslená...pred ľuďmi, ktorých si nechcem pustiť k telu. Osamote si však idem oči vyplakať. Trápi ma všetko zlé, čo poviem, čo spravím, pretože viem, že tým iba ubližujem.

Ale ja už nedokážem veriť....

 Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

3 komenty k blogu