Trvá to hodnú chvíľu než pozbieram dostatok síl na to, aby som sa postavil na nohy. A práve teraz začínajú preteky s časom. Zostávajú mi totiž asi dve hodiny, ktoré zostanem pri vedomí, než znova zaspím. Vďaka liekom už ale niesom narkoleptik. Mám hypersomniu, čo sa mi darí kontrolovať, napriek tomu, že spím 22 hodín denne.
Moje prvé kroky vedú na záchod a do kúpeľne. Až po tom čo si vyčistím zuby sa konečne zbavím tej typickej rannej pachuti v ústach. Až po tom, čo si umyjem tvár studenou vodou, mám pocit, že som skutočne hore. Dnes by som sa mal aj oholiť. Vyzerá to, že posledné štyri dni som na to asi nemal čas.
V malej kuchynke oproti svojej izbe, zapnem kávovar, a vedľa neho mám zoznam vecí ktoré musím dnes stihnúť. Vyprať, nakúpiť, zaplatiť faktúru za telefon. Nieje toho zas tak veľa. A tiež napísať si zoznam vecí, ktoré musím spraviť zajtra, to aby som zase po prebudení, nemusel nad tým dlho rozmýšľať. Následne z chladničky vyberiem jedno z tých hotových jedál, ktoré stačí ohriať v mikrovlnke. Niekedy, keď toho nemám veľa na programe, si stihnem aj niečo jednoduché uvariť. No dnes mi musí stačiť toto.
Až potom sa pozriem na hodinky. Je sedem hodin ráno. To je dobre. Supermarket už majú otvorený, a banku otvárajú o hodinu. Zatiaľ čo sa mi pripravuje jedlo, hodím veci do práčky a nastavujem ju na 45-minútový program. Potom idem jesť. Nevolám to ani raňajky ani obed. Keďže jem iba raz na deň, hovorím tomu skrátka iba jedlo.
Konečne výjdem vonku. Aj keď je ešte len skoré ráno, slnko mi už ostro svieti do očí. K supermarketu to mám necelých 10 minút, a samotný nákup mi nikdy netrvá dlhšie ako 20 minút. Väčšinou viem presne čo potrebujem. Minerálka nejaké trvanlivé potraviny a podobne. Banka je oproti supermarketu cez ulicu. To mám ale šťastie, že mám všetko takto v dosahu. Je za päť minút osem. Kým otvoria, tak si v bankomate skontrolujem zostatok na účte. Zdá sa že teta mi poslala nejaké vreckové. Ono je to vlastne moj jediný príjem. Mama mi platí garsonku v ktorej bývam, a teta mi zas posiela nejaké peniaze, raz za dva - tri týždne. Vedia, že sa o seba postarám, a vďaka tomu nemusím žiť v nejakom ústave. Navyše toho veľa nepotrebujem. Nové oblečenie som si naposledy kúpil asi pred dvomi rokmi. A na niečo také ako kino, diskotéky, výlety možem zabudnúť.
Cestou späť ešte skočím vybrať poštu. Mám tam noviny, ktoré odoberám a lístok s preplatkom za elektrinu. Po tom čo prídem domov a vyložím nákup sa ponáhľam rozvešať prádlo. Prešla už viac ako hodina a pol po prebudení, a aj keď ešte necítim únavu viem že o chvíľu to príde. K posteli dám pohár čerstvej vody, pripravím si lieky a na tanierik miesto suchárov si tentoraz dám kakaové a škoricové esíčka. Potom si sadnem za stol k novinám.
Dnes toho nepíšu veľa zaujímavého. Skáčem od jedného článku k druhému, až kým necítim, že to prichádza. Začínam vidieť rozostrene, a občas nekontrolovateľne myknem hlavou. Prichádza na mňa slabosť. Taká, že sa takmer nemožem pohnúť. Stačí to akurát na to, aby som sa dostal do postele a ešte sa stihol vyzliecť.
Som rád. Dnes som prežil úžastný deň. A nezáleží na tom, že trval iba niečo cez dve hodiny. Teším sa z každej maličkosti. A nikdy nestrácam čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
reader
21. 9.sept. 2011 21:25
Aký je potom rozdiel medzi narkolepsiou a hypersomniou?
Napíš svoj komentár