Človek býva smutný
Keď z duše sa mu ronia slzy spomienok
Keď neuvidí ranný úsvit a rozkvet prvosienok
Keď rúca sa mu celý svet
Keď vie, že cesty späť už navždy niet
Keď ho všetci odsúdia za niečo čo nespáchal
Keď zistí, že s týmito možnosťami vôbec nerátal

Človek býva smutný
Keď niekoho miluje no ten niekto jeho nie
A pritom vie, že to nikdy nepôjde
Preto buďme úprimní a nevrhajme sa do kaluží sĺz
Veď úsvit vidieť sa dá aj zajtra
A možností je stále veľa
No a na lásku si treba počkať pretože tá pravá láska
Príde ako nečakaný zázrak
Ako krásny sen ktorého sa nevieš a nechceš zbaviť
Ako každodenný budík pre ktorý vstávaš
Ako dážď v Afrike
A preto nemá byť človek smutný

 Báseň
Komentuj
 fotka
dnbasser  16. 9. 2008 22:33
pekne napisane...nasiel sm sa tam tusim aj niekde...ach jaj...
Napíš svoj komentár