nezmenilo sa už dvadsiatym rokom
stále tie isté obchody, lavičky, tváre
dokonca z mladých stromov sa stali staré
Zhrdzavené kovové brány
z kedysi nových aut sa stali veteraní
Už aj to malé dievčatko
prišlo o svoju mladosť, chúďatko
Pieskovisko, kde sa hrávala dávno zarástlo burinou
vagabundi jej zničili dom kde bývala spolu z rodinou
Na krásne časy zostali už len spomienky
ktoré si odložila do krabice na šperky
Vždy rada spomína na detské hry
na svoje veľké detské sny
ako malá rada liezla po stromoch
občas ste ju mohli nájsť aj na strechách domoch
kamarátok nikdy veľa nemala
s bábikami sa tiež nehrala
Ona radšej s chlapcami skrýše stavala.
Ale už je čas zahodiť minulosť za hlavu
a stiahnúť plápotajúcu bielu zástavu
ktorú vystrčila ešte ako dieťa
keď ju v skole nenávidela celá trieda
Ona zabudne hneď ako odíde z mesta
Ona zabudne hneď ako sa jej pod nohami začne míňať cesta...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár