Nechápem. Včera, vlastne už dnes som si šla ľahnúť okolo tretej ráno. Pravdaže Vďaka vyspelej technológií.
Poobede keď sa konečens kotúľala do postele mi moja drahá mamička navrhla aby sme šli k starkej. Tak prečo nie povedala som si. Sadli sme do auta a šli sme k tej starkej. Keď sme tam prišli pravdaže nebola doma. Len strýko, ktorí niečo majstroval na dvore. Konkrétne robbil nejaký maliarsky stojan pre dcéru. Pravdaže kutyl s.r.o. Pol garáže sa povaľovalo po dvore od francúzakov až po motorovú pílu.
Starká, teda skôr moja sesternica má psa, ktorý "býva" u starkej. Je to nejaký kríženec kokršpaniela a fúzača a bohvie ešte čoho. CHudák váži asi 15 kíl aj s obojkom, ale teraz vyzerala ko vlčiak. Dôvod? Nikto nemal čas ho chudáka ostrihať. Tak som vzala nejaké komunistické nožnice a dala som sa do toho. Pravdaže ja krava sprostá som si zasa vybrala za robotu. Toho chudáka som strihala tri hodiny. Pri tom mi dvakrát ušiel a ani za boha som ho nedokázala z búdy nejako vylákať. Až nakoniec sa nechal ukecať na rožok. Výsledok mojej roboty bol: Dva plné kýble chpov, štyri mozole až do krvy a jeden nový pes.
Po návrate domov ma skoro môj vlastný pes dotrhal. On je strašne žiarlivý! Ako náhle zacítil pach iného psa nedokázal sa zastaviť. Po rýchlej sprche a ešte rýchljšej večery som si šla zapáliť do našej záhrady. Moja amma sedela na hojdačke a snažila sa zalepiť svoje staré tenisky nejakým dodrbaným lepidlom. Nič lepšie ju nenapadlo ako odstrániť zaschnutý lep spôsobom odhrýznuť ho!
Pravdaže skončilo to tak ,že mama mala zalepené ústa a ja som sa skoro zadusila od smiechu! Teraz sedí v obývačke a snaží sa odstrániť posledné zvyšky lepidla A je teraz ležím v izbe píšem tento blog a ešte stále sa smejem na tých zalepených ústach
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár