Nie. Som tvoja mladšia sestra. Kamarátka. Tri hodiny len tak sedím a pozorujem ťa, ako obsluhuješ zákazníkov, ako beháš do skladu a späť s krabicami od topánok, ako vždy pootvoríš ústa a vyplazíš jazyk, keď sa sústredíš, ako robíš grimasy a tancuješ, keď si myslíš, že ťa nikto nevidí. A vtedy si to opäť uvedomujem.
Milujem ťa.
Viem, nemáš rád, keď si dvaja vyznávajú lásku, len tak po týždni vzťahu. Je to čudné.
No toto je iné, pretože ani nie sme vo vzťahu, pretože ani jeho som tak nemilovala. Vtedy som si myslela, že to je najviac. Že to také už nebude, no možno to ani nebola láska. Zrazu, keď som s tebou zbožňujem to čarovné ticho, až sa mi nechce rozprávať. Pozerať film v tvojom objatí, len tak sedieť v aute, prechádzať sa po nociach mestom. Keď mi zvoní mobil a na displeji bliká tvoje číslo, som nachvíľu najšťastnejšia trololka na svete.
Nemusíš ma milovať. Nemusíme byť spolu. Nie ja nechcem mať „potvrdený vzťah“. Keď budeš chcieť odísť, nebudem ťa držať. A keď budeš chcieť ostať nebudem ťa obmedzovať.
Kedykoľvek sa to môže pokaziť, znova. Mám z toho strach. No verím tomu, že my dvaja sa vždy nájdeme. Tak trochu prepojení, s nereálnymi plánmi do budúcna. Niekde v Prahe, New Yorku či Kanade sa naše cesty znova spoja a nezabúdaj, si môj partner na stužkovú, budeme mať dcéru Kláru, chameleóna, prasiatko a veľkého psa.
P.S. Smiem ťa volať miláčik? Vieš občas mám takú chuť.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár