Sloh, ktorý som minulý rok písala na hodinu slovenského jazyka.
Po jeho prečítaní som si opäť raz uvedomila, že nič nie je trvalé.
Ani najlepšie priateľstvo.
Keď sa povie najlepšia priateľka, nepotrebujem ani chvíľu premýšľať, hneď pred sebou vidím JU! Jednu z najdôležitejších osôb môjho bytia. Jediného človeka, ktorý so mnou vydržal toľko dní, týždňov, mesiacov... Obyčajný, no pri tom dokonale jedinečný exemplár, s ktorým sa dokážem smiať aj plakať.
Zakaždým, keď sa na ňu pozriem poviem si, „Áno, ona je iná, ako ostatní!“
Prezriem si ju od hlavy po päty, tak ako už veľakrát predtým. Ako jedna z mála vyvolených okrem jej fyzickej schránky vidím aj to, čo je ukryté hlboko, veľmi hlboko pod povrchom. Vždy, alebo skôr väčšinou je celá zahalená v jej obľúbenej čiernej. Jediné odlišné sú jej vlasy, dlhé a krásne husté, pripomínajúce blond hrivu neposlušného levíčaťa. A oči! Och tie oči, ktoré nikdy nie sú rovnaké. Niekde ďaleko v ich vnútri sa odráža všetko navonok skryté - Od bolesti, sklamania, až po šťastie a lásku.
Srdce uzavreté na množstvo zámkov. Dostať sa cez ne vyžaduje až neuveriteľnú námahu, už len tá cesta k jej srdcu je ošemetná a zložitá, sťažená množstvom prekážok. Človek, ktorý cez to všetko prešiel má možnosť zistiť, aká je v skutočnosti.
Niekto by ju na prvý a zrejme aj druhý pohľad odhadoval ako tvrdého samotára s chladným srdcom, no nie nadarmo sa vraví: „Nesúď knihu podľa obalu!“ Pretože táto kniha, aj napriek jej hrubému, ba až nepreniknuteľnému obalu má veľmi zaujímavý a pútavý dej.
Je sladko krehká, s jemným podtónom nevedomosti a obáv. Či už opodstatnených, alebo nie, to by sa ťažko hádalo. Ani ja, ani nikto iný si totiž neprežil to čo ona, nekráčal v jej šľapajach. Preto iba ona vie, prečo je taká aká je! Tak isto nikto z nás nie je dokonalý, aj jej cesta životom má množstvo chýb. Jednou z nich je možno určitá nedôvera ľuďom. Občas preháňaná za hranicu únosnosti, ale za každých okolností opodstatnená.
Jej umenie žiť nezávisle od ostatných ma neskonale fascinuje. Vôbec ju netrápi, čo si o nej kto myslí, a čo o nej kto povedal. Pozná svoju pravdu a ide si za ňou, bez ohľadu na ostatných. Žije si pre seba a pre tých, ktorí pre ňu niečo znamenajú. Nikdy nemá potrebu byť stredobodom pozornosti. A vyvyšovať sa nad ostatných? To skutočne nehrozí!
Taktiež sa o nej nedá tvrdiť, žeby obľubovala hádky a konflikty všemožných dôvodov, avšak, ak ju niekto nahnevá stojí to za to. V takej chvíli sa každý rozumný smrteľník kvôli vlastnej bezpečnosti ukryje do pancierovanej ulity, pred hromami a bleskami, ktoré okolo nej lietajú. Aj mňa samú roky skúseností v jej tesnej blízkosti naučili, kedy mám radšej ustúpiť.
Jednou z jej hlavných povahových čŕt je jednoznačne úprimnosť. Niekedy až neprimerane tvrdá, a chvíľkami bolestivá. Práve za jej schopnosť povedať to čo si skutočne myslí som jej vďačná, pretože ona je ten človek, ktorý nič zbytočne neskrášľuje. Hovorí veci tak ako sú, bez toho, aby si brala servítku pred ústa.
Pri nej mám zakaždým istotu, že nech sa deje čokoľvek, je tu pre mňa a pomôže mi. Zároveň udrží každé tajomstvo. Vlastne sa nikdy nestalo, žeby som jej niečo povedala a ona to poslala ďalej, akoby vycítila, že je to pre mňa dôležité.
Už nespočetne veľakrát ma podržala nad vodou, aj napriek tomu, že som ju tým sťahovala ku dnu. Samozrejme, že aj my sme sa už pohádali, pretože nič nie je tak perfektne ružové, ako sa to na prvý pohľad môže niekomu pozdávať.
Na pamäti mám asi tri hádky, na ktoré nerada spomínam, pretože som sa po nich cítila ako bez duše. A dnes konečne viem, že ku kamarátstvu takéto niečo nie je potrebné. Stokrát radšej využívam svoju energiu na vytváranie ďalších krásnych zážitkov...
Cesta životom nikdy nie je jednoduchá. A priateľov máme na to, aby nám aj v tých najpochmúrnejších chvíľach ukázali, že sa oplatí žiť a usmievať!
Ja som šťastná už len kvôli tomu, že mám najlepšiu priateľku, ktorá pre mňa znamená neskutočne veľa a svoj život bez nej si nedokážem predstaviť.
Obe sme sa sklamali vo falošných ľuďoch a ešte falošných priateľstvách, a práve z tohto jednoduchého dôvodu, sme vďačné za tú druhú.
Ona je osoba, ktorú milujem a nikdy ju nechcem stratiť!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
tuttyfrutyflavour
9. 4.apríla 2012 22:45
krásne si to napísala...
3
aj keď ťa občas neskutočne nenávidim za to aká si strašne sprostá tak ťa budem na vždy milovať nezáležiac na tom čo robíš pretože je to tvoj život a ja ti nemám právo do toho vstupovať si moja kamarátka to preto.
ďakujem,plačem
ďakujem,plačem
4
@ladypetushqa - Slová sú občas zbytočné, ale aj tak si nezavriem ústa.. Ďakujem ti za všetko strašne moc. Aj keď už sa nebavíme tak ako kedysi, si úžasný človek a som rada, že ťa mám. A máš pravdu som sprostá, ale mám to jednoducho v povahe. A neplač
Napíš svoj komentár