Stojím na opustenej poľnej cestičke v absolútnej tme s pohľadom upretým do neba. Veď tie hviezdy sú také pekné, aj keď tam možno už dávno nie sú. Ty stojíš vedľa mňa.
Ukazuješ mi imaginárnych ľudí, ktorý sa k nám blížia. Trasiem sa od strachu. Ty ma držíš za ruku a vymýšľaš si chápadlá, ktoré nás chcú stiahnuť do zamrznutej mláky.
Opäť sa trasiem, tentokrát od zimy. Ty ma objímeš a trasieš sa so mnou. Pretože vo dvojici je všetko lepšie.
Sú dve hodiny v noci a mne každých 5 minút zvoní budík len kvôli tomu aby som ti nezabudla odpísať. Ty rovnako zaspávaš, ale píšeš mi ďalej.
Trepem sa v tom najväčšom daždi hodinu z mesta len v tenkom svetríku. Ty so mnou sedíš na zastávke a odmietaš ísť ďalej.
Ležím na betóne, celá mokrá s bosými nohami hompálajúcimi vo vzduchu, pozorujem oblaky a zapadajúce Slnko. Ty ležíš vedľa mňa a robíš mi vankúš.
Štverám sa cez les od únavy pomaly po štyroch, sedím na zábradlí na výhliadke a následne z nej musím liezť po opačnej strane kopca, akoby som mala, po tej najlepšej (ne)ceste. Ty ma najprv šťucháš do zadku palicou, potom ma držíš aby som nepadla a nakoniec, ma chytáš, keď už sa šmýkam dole kopcom.
Ležím v polomŕtvom stave na akejsi lavičke. Ty ležíš v polomŕtvom stave na akejsi lavičke.
Bol si tu vždy, keď som ťa potrebovala, aj len tak, keď som chcela. Vravel si mi veci o ktorých vedel len tvoj najlepší kamarát. Ja som ťa mala čím ďalej tým viac rada. Ako staršieho brata, po ktorom som vždy túžila.
A dnes ťa mám rada ešte viac, každým dňom. Aj keď občas by som ťa najradšej tasla lopatou po hlave.
/Nikdy sa ale nenahnevám, nie na niekoho na kom mi záleží. To ty veľmi dobre vieš. Pekne sa na mňa usmej, prevŕtaj ma pohľadom a máš vyhraté./
Ľúbim ťa, ale niekedy mám chuť ťa zabiť.
Napríklad pre tú tvoju schopnosť úžasne sa oduť, keď vypustím z úst niečo o čom vieš, že to tak nebolo myslené. Alebo, keď ma tak krásne ignoruješ a ja sa cítim ako keby mám Potterov neviditeľný plášť. (áno, presne ako teraz)
Ale ani ja nie som dokonalá. Som panovačná, žiarlivá, urážlivá, miestami precitlivelá, neviem si zahryznúť do jazyka atď., atď...
Ale možno som sa len znova zaľúbila do najlepšieho kamaráta.
"Občas treba robiť aj veci mimo pravidiel " pamätáš?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.