A áno viem, že spánok je dôležitý. (Veď aha na mňa, ako dieťa som to podcenila, lebo mi prišlo zaujímavejšie hrať sa ako vylihovať a aká som teraz krpatá.) a taktiež viem že pri mojom momentálnom pokuse, žiť zdravo (verím že mi vydrží čo najdlhšie) by som spánok určite nemala obmedzovať.
Ale.
Občas sa každý potrebuje zastaviť a porozmýšľať nad tým čo sa vlastne deje.
Ja som dnes v noci niekoľko hodín ležala prikrytá až po uši dekou, pozerala sa von otvoreným oknom, aj keď hviezdy by som na oblohe hľadala márne, užívala som si čerstvý vzduch a to že brat konečne raz nechrápe a premýšľala.
Napríklad o tom na čo sú vlastne dobré sociálne siete. Alebo skôr tá jedna momentálne asi najpopularnejšia. Každý vždy omieľa udržiavanie priateľstiev, no v poslednej dobe mám skôr pocit, že mi viac berie ako dáva. Vlastne ju využívam asi kvôli piatim osobám a z toho len jedna je naozaj ďaleko a aspoň vďaka blbému fejsbuku mi dokáže vyčarovať úsmev na tvári (ach vráť sa mi už ty ďefka).
Čo ma privádza k otázke kto je dnes skutočný priateľ?
Na koho sa môžem spoľahnúť, keď kamarát, na ktorom mi záleží, ako na málokom je schopný podraziť mi nohy s úsmevom na perách.
Keď dievča, ktoré ma titulovala ako svoju kamarátku nemá problém roznášať o mne tie najreálnejšie historky po celom meste aj napriek tomu, že ja som vraj tá čo ju šikanuje.
Možno mám len našťastie na ľudí, alebo ich k sebe niečím čo je vo mne priťahuje. No ak sa aj osoba ktorú poznám už 12 rokov a ktorá je pre mňa ako sestra dokáže zmeniť natoľko, že ju nespoznávam a nemám si s ňou čo povedať, núti ma to uvažovať nad tým čo je zle.
Drogy sú svinstvo to je fakt. No je to voľba každého z nás akú cestu si vyberie. Akokoľvek by som sa snažila, nezmením vnímanie ostatných. Ani len svojej najlepšej kamarátky. Môžem si len brať odstrašujúci príklad z tých čo nemajú dosť sily žiť svoj život bez omamných látok. A byť šťastná, že ja to zatiaľ zvládam.
A tak začínam svoj nový rok.
Obmedzujem vymývače mozgov.
Opäť raz si vychutnávam na jazyku chuť vety "ja nefajčím a nepijem".
Ďakujem tým pár ľuďom, ktorí si ma občas vypočujú, ktorým na mne záleží a ktorí sa na nič nehrajú.
A znova začínam písať. Snaha hovoriť ľuďom veci na rovinu a do očí sa totiž akosi minula účinku.
Buď im to bolo nakoniec vlastne úplne jedno alebo sa tvárili že "chápu".
Taká menšia očista mysle a tela. Uvidíme ako z toho vyjde srdce, keď to už je aj tak na sračky.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár