Pekne si tu sedkám s prázdnym žalúdkom a maximálnou nechuťou k jedlu, tak ako vždy, keď som v takomto stave. Neviem, či som smutná, či nahnevaná. Ale viem, že čím dlhšie budem sama v tejto miestnosti tým skôr budem mať bližšie k smútku.
Tuším som si z časti aj vydýchla. Pretože stalo sa to, čo som už dlhšie očakávala, no predsa som si myslela, že to tak neskončí.
Povedzme si, že to tak má byť. Že jednoducho nemáme byť spolu. Aj keď sme spolu vlastne ani neboli. No prosím, nečakaj odo mňa, že budeme kamaráti. To teda naozaj nie. Naozaj sa nemienim ďalej tírať. Rok a pol mi bohato stačil. Netvrdím, že ťa ani nepozdravým a budem na teba znechutene zazerať, z toho už som vyrástla.
A ak chceš tvrdiť, že to je odo mňa sobecké, prosím. Ale radšej budem šťastný sobec, ako kopa smútku, čo myslí len na spokojnosť ostatných.
Momentálne sa len maximálne premáham, aby som nepremýšľala nad tým, koľko z toho, čo si mi kedy povedal bola pravda. Čo si myslel naozaj vážne a čo si povedal len tak. Myslím, že to zistenie by ma bolelo viac než samotný záver.
A vieš čo mi pripadá najvtipnejšie? Okrem toho, že sa to stalo nie prvýkrát. A ja mám pocit, akoby sa len neustále prehrávala tá istá časť filmu, len chvíľkami obmieňajú scénar.
Najvtipnejšie mi pripadá to, že som verila tomu, že to vydrží.
Ale ty hovoríš, že chceš byť s babou, ktorá je príjemná a múdra a že ja som na teba polovicu času hnusná?
Uznávam, som náladová, ale aj moje nálady majú nejaké opodstatnenie a trúfnem si tvrdiť, že fungujú na princípe akcia-reakcia.
A prepáč, odkedy ty vlastne chceš babu?
Už niekoľko mesiacov som totiž v tom, že sa vzťahu bojíš. Aby nedopadol tak, ako naposledy. Tak asi som zaspala dobu, keď som si nevšimla takú zmenu názorov.
Ale veď možno len prišla "tá pravá". Neviem, nechcem vedieť.
Toľko z mojej strany.
Ale chcem aby si vedel, že je mi to ľúto. Ľúbila som ťa. Aj ťa ľúbim a vrav si čo chceš, ale takého aký si. Vôbec som ťa nechcela meniť. Ale na tom očividne nezáleží.
Už nemám na toto divadlo ďalej energiu. Nie, nechcem sa s tebou hádať. Neplánujem ti nič vyčítať. Nemá to zmysel, čo bolo, to bolo. A tu začína nová kapitola.
Pôjdeme každý svojou cestou čo ty na to?
Ja to zvládnem. A ty to zvládaš už teraz.
A čo ja viem? Možno sa naše kroky ešte stretnú...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
8crazysmile8
8. 6.júna 2012 19:30
@liko007 - prvý a asi aj poslednýkrát, čo si mi niečo ohviezdičkoval, koľko irónie..
Napíš svoj komentár