Pevnejšie zovrie vankúš v oboch rukách a zaborí svoje líco hlboko doň. Nevládny a nemohúcny sa cíti byť, keď vtom...
Príjemné teplo prejde po jeho tvári a tá sa ako zhypnotizovaná pomaly natiahne za ním. Čiasi dlaň a on dobre vie čia, letmým pohladením vyrovnala vrásky na jeho čele. A znovu. A potom ešte raz. Nedá sa mu neusmiať.
Teplo zo zdanlivo neznámej dlane sa rýchlo rozvetvuje do celého jeho tela. Je to neuveriteľne príjemné a povznášajúce.
Pootvorí oči a jeho pohľad sa hneď stretne s tým jej. Krásne veľké oči, plné lásky, nehy a oddanosti upreté naňho. Cíti sa byť taký dôležitý, taký výnimočný a jedinečný.
Usmeje sa ona. Usmeje sa i on. Energia a láska z tých dvoch veľavravných úsmevov sa spojí kdesi na polceste a začne znásobovať. Napĺňa celú miestnosť, celý byt. Zdá sa, že i svetlo svieti o čosi výraznejšie.
Tá vzájomná radosť z okamihu je stále väščia až napokon jej telo vystrelí k tomu jeho a spoja sa v jednom veľkom a silnom objatí. Prsty na rukách sa prepletú a zacvaknú ako zámka. Silný stisk ako kompenzácia zameškaných rokov strávených každý zvlášť, alebo s niekym iným... s náhradami, replikami. Nedokonalými dvojníkmi a dvojníčkami.
Už žiadne náhrady, žiadne bezsenné noci, ani jedna slza za tým druhým. Naveky spolu a naveky šťastní.
Objatie povoľuje. Skladá jeho telo späť na posteľ a neuvoľní zovretie kým nie je bezpečne uložené na vankúšoch. Toľko nehy a citu, akoby zaobchádzala z porcelánom.
Tu v tejto chvíli je ona to veľké dievča a on ten malý rozkošný chlapec, ktorý potrebuje jej pomocnú ruku. Tak ako bude možno ona zajtra to malé roztomilé dievčatko, ktoré potrebuje pevné objatie toho veľkého chlapca vedľa nej...
Privrie oči no vie, že nie je sám. Obrovský horúci balón v jeho vnútri ešte stále nespľasol a on si vychutnáva okamih kedy konečne nie je sám. Už sa nemusia pomedzi zovreté prsty pozerať na plynúce šťastie toho druhého, pretože teraz môžu spolu tvoriť to vlastné.
A to je na tom to krásne. To je to čo ich ženie vpred. Ten hnací motor a príčina všetkého. Pre krásne chvíle strávené spolu. Pre popíjanie z jednej slamky, pre jesenné bozky v daždi farebného listia, pre tancovanie v snehu na nábreží rieky...
A tak ju ľúbi a ona ľúbi jeho a vedia, že na svete neexistuje nič silnejšie, nič na čo by sa dalo viac spoľahnúť, o čo by sa dalo silnejšie oprieť, pre čo sa oplatí žiť...
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tenagi
30. 10.októbra 2008 17:09
To je úžasne napísané, je to niečo, po čom práve v tejto chvíli túžim a nemôžem mať...ak si písal svoju skúsenosť zrejme si práve v tom najkrajšom štádiu zaľúbenosti a ja ti tak závidím... akoby si mi z duše písal...
3
..no mňa to dostalo..
vážne dosť dobre napísané..
a toto bolo úplne skvelé:
Usmeje sa ona. Usmeje sa i on. Energia a láska z tých dvoch veľavravných úsmevov sa spojí kdesi na polceste a začne znásobovať. Napĺňa celú miestnosť, celý byt. Zdá sa, že i svetlo svieti o čosi výraznejšie.
vážne dosť dobre napísané..
a toto bolo úplne skvelé:
Usmeje sa ona. Usmeje sa i on. Energia a láska z tých dvoch veľavravných úsmevov sa spojí kdesi na polceste a začne znásobovať. Napĺňa celú miestnosť, celý byt. Zdá sa, že i svetlo svieti o čosi výraznejšie.
Napíš svoj komentár