Ookami senki: Hinata monogatari (part 2)

Celá svorka, okrem Eijiho ktorý ostal na stráži, sa už uložila na odpočinok. Hinata však nemohla zaspať. Hlavou sa jej preháňali najrôznejšie myšlienky a spomienky. O pár hodín už bude dospelá. Nebola si celkom istá, že to zvládne, veď bolo ešte toľko vecí, ktoré nevedela, toľko poznania, ktoré ešte neodhalila. Ako má učiť mláďatá keď sa ešte sama všetko nenaučila? Zrazu si na niečo spomenula.
„Matka?“ zašepkala smerom k vlčici ležiacej vedľa nej. Tá slabo zavrčala a unavene sa otočila k Hinate.
„Áno dcerka?“
„Čo sú hyeny zač?“ spýtala sa Hinata a prisunula sa bližšie.
Juno sa trochu zamračila. Hyeny nepatrili práve k jej obľúbeným tvorom a ani témam. „Prečo sa pýtaš?“
„Len tak. Chcem vedieť všetko o lese a tvoroch čo v ňom žijú,“ zatĺkala Hinata.
„Hyeny v lese nežijú,“ precedila Juno pomedzi tesáky a pozrela skúmavo na dcéru. No na jej vlastné sklamanie jej ten pohľad prezradil len veľmi málo.
„Naozaj?“ začudovala sa Hinata nefalšovane. „To je zvláštne. Vieš, stretla som dnes na planine jedného...“
„S hyenami si nezačínaj,“ prerušila ju Juno prísnym hlasom. „Sú ľstivé, arogantné a vypočítavé. To nie je spoločnosť pre vlčiu princeznú.“
„Ale ja...“
„Choď už radšej spať. Zajtra máš veľký deň.“ Juno sa pousmiala, bez ďalších slov sklonila hlavu a zavrela oči. Hinata si len zúfalo povzdychla a tiež zavrela oči, no akokoľvek sa snažila, ešte dlho nemohla zaspať.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu