Abbey sa šokovane trhla, keď jej vedľa hlavy začala nahlas hrať jej obľúbená pieseň. Ešte hodnú chvíľu bojovala s prikrývkami, kým s nimi nespadla na zem. Zanadávala a s prižmúrenými očami šmátrala po mobile.

, , Nooo? “ ozvala sa chrapľavo, keď sa jej s obrovským vypätím všetkých síl podarilo otvoriť jedno oko a prijať hovor. Volala Evelyn, ktorá sa s oboma chcela ešte doobeda stretnúť a porozprávať sa o včerajšku. Abbey na chvíľku zadriemala, kým ju zo snenia nevyrušila otázka, ktorú do telefónu zvrieskla Evelyn.

..Abbey, počúvaš ma vôbec? “ V pozadí bolo ešte počuť hlas pani Juddovej, ktorá Evelyn napomenula, aby ju nevyrušovala krikom, keď šoféruje. Abbey pomaly odtiahla telefón, pozrela na displej, od koho je hovor a znova si ho priložila k uchu.

, , Evelyn...“ spustila nekonečný rad nadávok a poprosila ju aby jej zopakovala čo vravela. , , Dobre, zavolám aj Carmen...a o koľkej? .. o 11? Platí.. Maj sa.“ Abbey nedbanlivo odhodila mobil. Potiahla prikrývku čo najviac k sebe, schúlila sa na zemi a opäť zaspala.

 Záchod
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
sakura53  23. 6. 2009 17:10
prečo také krátke?
2 
fotka
abbey  23. 6. 2009 18:50
Je to len taká malá nepodstatná časť z vyše zatiaľ 100-stranového príbehu (vo worde . Toto celé čo tu je, je vlastne len taká malá kapitolka, ale ako by som to nazvala . Viac tak k tomu nie, je, už iba iné príhody.. a tak..
Napíš svoj komentár