Bežiace mača snažiac sa utiecť pred zvukmi ľudí.
Padajúce lístie unavené letom.
Zlatopriesvitné lúče slnka odchádzajúce vdiaľ.
Nevidia to.
Uši upchaté hudbou. Oči zaslepené bláznami. Myseľ preplnená zbytočnosťami.
Idú, kráčajú, bežia za povinnosťami. Pozerajú rovno pred seba, do zeme.
Čakajú, sú nedočkaví, chcú tam byť, chcú sa tam dostať. Stále ďalej a ďalej. Nevedia zastať, otvoriť oči.
Nevidia to.
Sú rovnakí, bez výrazu, nič nehovoria len kamsi bežia. Zabudli sa usmievať, naučili sa mračiť a nevnímať.
Utekajú pred slnkom, schovávajú sa pred dažďom.
Jeseň. Sychravá, daždivá a farebná. Tak prenádherne farebná.
Zima. Ľadová, tmavá a tichá. Tak ukľudňujúcu tichá.
Všímajú si nedostatky, sú nimi preplnení, odsudzujú ich. Prehliadajú každodenné zázraky, nemajú čas ich spoznať.
Nevidia to.
Keby len vedeli, o ako veľa prichádzajú ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár