„dobré ránko!“ môj brat stál polonahý pri kuchynskej linke, popíjal kávu a tváril sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Na chvíľu som sa zadíval na jeho vyšportované telo, cítil som, ako to vo mne začína vrieť, ale rozhodol som sa, že dneska sa nenechám vytočiť.
„kedy si prišiel?“ spýtal som sa ho. Z kúpeľne som počul, ako si hmká.
„neviem. Niekedy nad ránom. U spolužiaka bola párty. Tam som sa zoznámil s Ninou, trochu sme poflirtovali a už to išlo. Nevedel som, kde ju mám zobrať a keďže ty si mi dal kľúče..“ no to by už aj stačilo. Netužil som potom, vedieť, aké orgie sa tu v noci odohrávali, ani kde všade ju stihol oprieť.
„tak si sa rozhodol, že mi jednoducho vtrhneš do bytu a poriadne si zakefuješ. Tie kľúče si mal naposledy“ načiahol som za ním ruku aj keď som vedel, že ich nemá odkiaľ vytiahnuť. Prekvapene sa na mňa pozrel. Nespravil to prvýkrát, už som mu raz povedal, že môj byt nie je bodrel. Stále si pohmkávala..
„Marko správaš sa ako baba. Neviem, čo by si robil ty na mojom mieste, keby sa na teba nalepila baba ako ona“ úplne nič, pomyslel som si „vieš, že k našim s ňou ísť nemôžem“ dokončil. Ako keby ho to ospravedlňovalo. Ako keby som mal pochopiť jeho čisto mládežnícke chute, za ktoré sa hanbí len pred našimi rodičmi.
„keď si chceš niekam vodiť baby, nájdi si pre mňa aj podnájom“ vedel som, že ho to nenaštve, neurazí a neodradí od toho, aby to skúsil znova. Odložil šálku s kávou, zavolal na Ninu nech si švihne a začal sa obliekať. Uznávam, Nina bola vážne pekná. Čierne vlasy jej siahali skoro po pás. Oči mala veľké, zelené a pri úsmeve sa jej v lícach vytvorili jamky, čo spôsobilo, že vyzerala trošku ako dieťa. Celkovo bola drobunká, určite športovkyňa. Neodvážil som sa tipnúť si, koľko má asi rokov, ale plnoletá nebola. Tým som si bol istý.
Noro sa spakoval rovnako nenápadne ako sem prišiel. Pootváral som okná- v obývačke som stále cítil živočíšnu pachuť, umyl sa, nalial do seba kávu, obliekol si prvé čo sa mi dostalo pod ruku a ponáhľal sa do práce s pocitom, že deň sa „príjemnejšie“ začať nemohol.
V Bratislave to bola typická ranná špička. Kým som sa tam dotrepal, stihol som desať minút meškať. Už keď som prekračoval prah kancelárie, vedel som, že šéf bude zúriť. Ostatne vždy, keď sa mi niečo také podarilo. Nechápem ako, ale ten chlap vždy vedel čas príchodu každého zamestnanca, vedel koľko kávy stihol za deň vypiť a dokonca vedel aj to, koľko cukru si do nej dal. Nos strkal so všetkého, všade a každému. Jeho jedinou starosťou po tom, čo sa rozviedol, bolo zabezpečiť, že nám neprestajným buzerovaním dostane do krvi čo najviac adrenalín.
Prvú som uvidel Kláru. Sedela za počítačom, neprítomne hľadela do monitora a retušovala fotku jedného z našich politikov. Nevšimla si ma, a ja som ju nechcel vyrušovať. Potom som si vypočul príhovor od toho posadnutého zadubenca..
Roboty bolo veľa, ale ja som mal stále pocit, že u nás sa všetci riadia pravidlom: nikdy nie je dosť. Neustále noví klienti, zmluva, fotky, grafika. Klient, zmluva, fotky grafika. Pomaly mi to začínalo liezť hore krkom, ale pri myšlienke na augustovú dovolenku v Egypte, som si nedovolil prestať. Na obed mi volala mama, či neviem, čo je s Norom. Vždy sa oňho bojí aj keď určite musí vedieť, že takému tupcovi ako je on, sa nič stať nemôže. Sprostí majú šťastie. A pri ňom to platilo dvojnásobne.
Na obed som si len u Riša zajednal čínu, nechcelo sa mi predlžovať pracovný čas. Zjedol som to medzi písaním na počítači a behaním z jedného kanclu do druhého. Skončil som niečo málo po štvrtej.
„nejdeš na kávu?“ zastavila sa pri mne Klára. Kláru som mal rád. Bola vždy taká milá, ničím sa zbytočne nezaťažovala, žila si svoje. Aj keď, väčšinu času hľadela do prázdna. Klára pred dvoma rokmi oslávila štyridsiatku a pred pätnástimi svadbu. Deti nemala, keď bola mladá, museli jej vybrať maternicu. Chúďa, keď mi to rozprávala, vyzerala síce pokojne, ale na očiach som jej videl, ako ju to trápi.
„jasné, len si niečo uložím a idem“ vždy sme chodievali do kaviarne dve ulice ďalej. Bolo tam príjemne, ticho. Ideálne miesto keď potrebujete upokojiť, ale nechce sa vám trepať niekde na hory. Teda aspoň pre mňa.
„Noro u mňa v noci pretiahol nejakú kočku“ odpovedal som jej na otázku, čo mám nové. Zasmiala sa. O bratovi som jej už toho rozprával veľa a ona bola dosť inteligentná na to, aby pochopila, čo je on vlastne za človeka. Vzala do ruky špáradlo.
„ale nejako špeciálne ťa to nevzrušuje“ poznamenala.
„zlato, pýtaš sa, akoby si ma nepoznala. Nevzrušuje, zvykol som si. Ale to neznamená, že to budem donekonečna tolerovať. Má dvadsaťtri, stále visí na našich, keď niečo potrebuje, spolieha sa na druhých. Ako keby sa oňho mali do smrti starať..“ do ruky som vzdal menu, pozeral na ceny a rozmýšľal, či si mám dať cappucino alebo čokoládové frapé.
„chápem, že ťa to rozčuľuje, ale je to tvoj brat“ nemal som náladu na prednášky o rodine, tak som na ňu pozrel a ona pochopila.
„Marko? Môžem ešte otázku?“ .. dám si frapé.
„štve ťa viac to, že to robil u teba doma, alebo to, že on to robil a ty nie“ dobrá otázka, vedel som, načo naráža. 3 mesiace bez sexu, bez niekoho, s kým by som to chcel vážne skúsiť. A mňa to už kurevsky deptalo. Potreboval som to. Chýbalo mi to.
„hm.. asi oboje“ vedela, čo jej odpoviem ešte skôr, ako dopovedala otázku. Mala ma prečítaného. a za to som ju miloval.
„tak si niekoho nájdi. Viem, že to nie je jednoduché. Ale, bože teraz vyzniem strašne povrchne, ale nemusíš hľadať hneď vzťah“
„keby som bol normálny, asi by som prefikol prvú babu, čo by sa nechala. Lenže nie som, neprefiknem. Nielen preto, že by to bola baba, ale ja sa chcem normálne zamilovať. Chcem sa zamilovať ako každý heterák. Aj keď ním nie som. Je na tom niečo zlé?“ začínam byť patetický, bože kde je tá obsluha, potrebujem sladké.
„nie je, ale odreagoval by si sa“ ..Klára mala opäť raz pravdu. Odreagoval by som sa. Lenže moja chyba je v tom, že sa naviažem na každého, s kým sa vyspím.
Aj tak som však dúfal, že sa nenaviažem. Že muž, ktorého som zbadal pre panelákom a pri pohľade na ktorého, som sa pristihol, ako si predstavujem obnažené telo, že to zostane len jeden z tých, ktorí odídu rovnako rýchlo ako prišli.
Lenže keď som zacítil jeho vôňu. Keď sa mi začali vytvárať na hrudi zimomriavky po jeho dotyku, keď sme sa zvalili na gauč a on mi rozopínal nohavice, keď som potom zakúsil jeho chuť. spoznal chuť každého miesta na tom neznámom tele, keď to mnou začalo lomcovať a jeho jazyk prechádzal po mojom konečníku, prsty mi šmátrali vo vlasoch, vedel som, že na túto noc len tak ľahko nezabudnem. A že sa tu odohrá presne to, čo noc predtým, lenže hosťom bude muž.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár