Prichádzam do práce - je 9 hodín ráno. Po prebdenej noci ledva stojím na nohách. Našťastie si stíham ísť kúpiť kávu. Vstupujem do mojej obľúbenej kafetiérky, asi sa to tak nevolá, ale páči sa mi ten názov kafetiérka...
Pri vstupe ma víta najkrajšie stvorenie pani-slečna, od teraz ju budem volať Pačna, do ktorej sa za každým zamilujem. Pačna má orieškové vlasy a zelené oči, neodolateľná kombinácia. Alebo je to naopak ? Je to je jedno, dvojky prsia tak po jednom decku alebo po premrhaných pár rokoch na výške, vek 25 až 35 rokov. Je mi jedno, vyzerá opäť božsky. Ruky malé a na jednej z nich drobný prsteň, veľmi pekný, vyzerá ako list alebo kvet.
Keď už sú tie sviatky naberiem odvahu a pozdravím ju, vykám Pačne, lebo tykať by bolo príliš trúfalé. Chodím sem nanajvýš tak pol roka. Pýtam sa, čo majú dnes za kávu, vraví že Honduras, po pravde, keby bola aj z Luníku IX tak si ju od nej kúpim. Pýtam si doppio a než ho dopijem, začíname konverzovať no skôr, než si to uvedomím som konzervovaný.
Rozprávame sa o káve, ich spoločnosti a tak, možno som to prehnal s domácou prípravou, lebo pri objasňovaní krásy acidity a dokonalej koncovky juhoamerických káv ju dostávam do varu. Vidím to na nej, lebo zamyslene preguľuje očami. tak ako moje spolužiačky na strednej, keď som im rozprával o nekonečne, vesmíre a mojej zbierke chrobákov... ach tá stredná. Čítanie sociálnych aspektov a prejavov to je moje.
Keď už sú tie sviatky, ponúka mi rôzne kávy na vyskúšanie, v snahe posunúť rozhovor intímnym charakterom kupujem všetko, čo jej na očiach vidím. Mám Indickú kávu, kávu z Peru, kiežby z jej pier, dáku kávu z Dhaku alebo Afriky ani neviem, čo je to za štát a či to je vôbec v Afrike a samozrejme Popradskú nech vidí že som národovec.
Usmieva sa,
čo sa smeje viac jej oči a tancujúce vrásky okolo nich alebo jej hrudník vypínajúci sa k pokladni? Je mi jedno.
Nestálo ma to ani 68 eur. Ďalej mi ponúka takú tú Cibetkovú, čo srali opice alebo lamy. Na to aby som si ju kúpil si musím odbehnúť oproti do banky, za čo mi hrozí trest odňatia slobody na 8 až 12 rokov. Nekupujem si ju. Prvý krát sa mračí...
Prichádza urastený mladík a už z diaľky sa usmieva na Pačnu, ona mu to opätuje, asi brat vravím si. Príde bližšie pobozká ju a ona sa nebráni, trochu ako Jaime Lannister, ale tak keď sa majú radi, čo je zlé na súrodeneckej láske?
Jaime sa ma pýta, na čo tak zízam, keby nemám plné ruky exportnej kávy tak mu jednu vlepím. V tom mi na tvári pristáva Jaimeho ruka. Pod okom cítim ako mi železný list alebo kvet rozryl kožu. Padám na zem a so mnou vrecúška kávy. Chvíľku o sebe neviem, možno minútu možno hodinu, pozbieram si kávu z celého sveta pozriem sa na Pačnu a vidím ako sa usmieva , miluje ma, je moja.. šťastný odchádzam. Napadá ma, že ak si ešte dva-tri kárt nakúpim u Pačny môžem si otvoriť vlastnú kafetiérku, tak to budem volať... kafetiérka. A zamestnám ju tam, možno si aj potykáme.
Keď už sú tie sviatky, prídem aj zajtra, Pačna ma chce vidieť.. viem to, vidím to na nej. Hádam brata nechá doma.
Čítanie sociálnych aspektov a prejavov to je moje.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.