Bol letný deň bez mrakov a betón bol horúci od slnka. Rástli tu palmy a v diaľke bolo vidieť malé vŕšky .Krásny deň však narúšal rachot lietadiel pri pristávaní a odlietaní. Parkovisko bolo plné. Vedľa nejakého Renaulta ktorý akurát odchádzal bola tabuľa:1.hodina = 10₤ .A ako sa jeden pekný deň začína tak sa aj končí .Pred dverami letiska zastala krásna zamatovo čierna vyleštená limuzína. Vyšiel z auta mladý pekne oblečený muž. Ponáhľal sa otvoriť niekomu dvere a hneď ich aj otvoril. Vyšla z nich stará pani vysoká asi 160cm v určite drahých topánkach od D&G, oblečenie mala isto značkové (pravdepodobne od Versaceho...J) a do očí udieral náhrdelník zo zlata. Všetko by bolo OK keby tá stará pani nebola Anglická kráľovná.Za tou čiernou limuzínou sa tiahol už dlhý rad policajtov a reportérov. Dokonca zrejme na počesť kráľovnej bolo chvíľu ticho od rachotajúcich lietadiel .Tie si ale zobrali náhradu lebo o chvíľu vyšli z ďalších áut trubači a bubeníci. Tí spustili melódiu ktorá pripomínala pesničku Candy shop od 50-Centa .Po dlhej melódii sa kráľovná rozhodla ísť do lietadla ktoré ju malo zaviesť z Dallasu do Washingtonu. Obkolesená novinármi a reportérmi prekročila prah letiska.Za ňou kráčal ten istý muž ktorý jej otvoril dvere. Usmievala sa na reportérov a všetkých okoloidúcich .Niektorý šťastlivci dostali aj vzdušný bozk. Tí čo mali to šťastie začali jasať a kričať že oni dostali vzdušný bozk od kráľovnej. No našiel sa aj taký, ktorého to veľmi nepotešilo a ukázal jej stredný prst. Jeden taký prípad sa stal keď mu anglická kráľovná dala vzdušný bozk. Ukázal jej stredný prst, ale to nemal robiť. „Zavrieť!“, po prvý krát prehovorila kráľovná aj keď prehovorila nie je ten správny výraz .Bol tam v tom prehovorení zmiešaný rozkazovací tón s výkrikom á la Husajn keď ho chceli popraviť. Zafarbila to piskľavým až škrekľavým hlasom. SBS-károm to nebolo treba hovoriť dva krát a synchronizovane skočili na mladíka ktorý urazil kráľovnú. Bol to drsný súboj no nakoniec predsa zvíťazilo dobro nad zlom. Zásluhu na tom mala prevaha... Veď 7 príslušníkov SBS by si malo poradiť s mladíkom ktorý má veľké reči. Nakoniec vysvitlo že ten mladík nemal len reči lebo bol 3-násobným majstrom Európy v KigBoxe .Vysvitlo že tu bol na návšteve u strýka a ten prst používa ako výraz dôvery. Trochu čudný človek. No ale späť k našej kráľovnej. Tej už bolo ale dlhšiu dobu treba použiť verejnú toaletu tak to nevydržala a povedala: „Arnold ,oslovila mladíka .Ja to už nevydržím. Potrebujem súrne použiť verejnú toaletu.“ Jej tvár sa zmenila na zelený odtieň a bolo vidieť že ak to nepôjde po dobrom pôjde to hore. Kráľovná pri tom nervózne krútila kabelkou a začala mierne skackať. „Nó, madam ale musí ísť aj pár členov SBS s vami.“ „Ale Arnold ja chodím na dámske toalety a nie na pánske.“ Kráľovná už neskackala mierne ale pokojne by som povedal že na olympiáde by mala možnosť umiestniť sa na popredných priečkach . „Madam musíte byť pod dozorom. To bol príkaz prezidenta.“ Kráľovná už strácala trpezlivosť a už nie veľmi ľahostajným, skôr nervóznym tónom povedala. „Arnold to ma teroristi unesú ešte aj v záchodovej kabínke?“ Keď videla že Arnold chce namietať zdvihla výhražne prst a preslávená tým, že jej nikto nestihol odpovedať do dvoch sekúnd rázne pokračovala už veľmi nervózne. „Arnold teraz ti prikazujem idem na dámske WC ty tu budeš stáť a keby som sa do desiatich minút nevrátila, čo je pri mojej teplote dosť možné môžeš skontaktovať FBI aj koho len chceš.“ „Madam“ ... povedal Arnold ale kráľovná bola pripravená túto bitku vyhrať. „Slečna“ ...ihneď odpovedala. „Tak slečna“..., odpovedal slušne Arnold. „Vy ste sklerotička“. „To nevadí hádam trafím na toalety a naspäť.“ „Dobre“, povolil Arnold „tak choďte ale rýchlo lebo o chvíľu nám odlieta lietadlo“. Kráľovná sa spokojne odvrátila a mierila na WC .Išla dlho, dlho ...Už prešlo určite aj desať minút ale kráľovná stále nenašla WC. Arnold ju zrejme už hľadá .Vôbec nevedela kde je, až keď našla spásu. Zbadala tabuľu kde bol čudný obrázok nejaké lietadlo a niečo čudne nakreslené .Keďže kráľovná je už stará a veľmi dobre nevidí, a spôsobila to aj túžba po WC domyslela si že ten čudný obrázok znamená WC .Myslela si že to lietadlo znamená letisko a tá čudná vecička vedľa toho znamená WC. Vybrala sa teda tade kade jej to znázorňovala šípka. Vošla do nejakých železných dverí .Bolo tu prázdno a svietilo tu červené svetlo.(Už je v lietadle, ale nie v tom ktoré smeruje do Washingtonu.)Uvedomila si čo jej hovorila stará babička keď bola na smrteľnej posteli .Keď sa stratíš vždy choď na sever. Bola veľmi prekvapená že si to pamätá lebo potom babička zomrela a keď kráľovná mala vtedy len dvanásť rokov sadla si do baru a vypila 2litre vodky a 2 a pol litra ginu .Odvtedy má výpadky pamäte. A ešte jeden zápor k tomuto variantu babička nevedela kde je sever a kompas zásadne nosieva jej verný sluha Arnold .Potom sa jej vybavil druhý rozhovor so svojou mamou na Štedrý deň .Vždy keď sa stratíš spomeň si kde a s kým si jedla jablko ne Štedrý deň .Problém bol v tom že dom kde jedla jablko bol tisícky míľ ďaleko. Preto sa musela spoliehať sama na seba. Tu na neznámom mieste bolo červené svetlo a celá miestnosť bola pochopiteľne osvetlená na červeno. Bolo tu množstvo krabíc ktorých pôvod bol neznámy. Zbadala páčidlo, ktoré bolo opreté o zadnú stenu zobrala ho a celou svojou silou otvorila krabicu .Hneď jej bolo jasné že nie je v poriadku .Zrazu sa všetko pohlo a začalo sa to rozbiehať .Hneď bolo všetko jasné .Je v zlom lietadle. ch bože čo ja budem robiť!, skríkla kráľovná a začala spanikárene behať okolo škatúľ .Po pár minútach sa ukľudnila a vrátila sa k otvorenej škatuli. Zdalo sa jej ako by zazrela nejakú mínu .Už jej bolo všetko dvojnásobne jasné: – V tomto lietadle sa prevážajú jadrové zbrane. Zbadala schody.
Chvíľu váhala... neisto no napokon sa predsa odvážila ísť hore .Tam sa jej naskytol veľmi nezvyčajný pohľad. Na sedadlách aké bývajú v lietadlách pre civilistov sedeli normálny ľudia .Žiadny takí, ktorí boli ožiarený pri jadrovom výbuchu v Černobyle. Normálni ľudia.Celá naradostnená išla medzi nich .Pasažieri na ňu zízali a ona si myslela že preto lebo nie je pri nej Arnold .Nakoniec prišla k jednej letuške ktorá bola zrejme prechladnutá lebo na všetkých hádzala “sople“ a pri tom im podávala horko ťažko šampanské. „Prepáčte... letí toto lietadlo do Washingtonu?“ spýtala sa. „Nie, toto lietadlo letí do Toronta,“ povedala letuška a nechtiac kýchla na kráľovnú. „Ó“ ,povedala keď jej pristál na blúzke letuškin “sopel“. „Počkať...“ ,začala letuška. „Nie ste vy náhodou kráľovná zvierat?“ Hneď jej to bolo jasné. „Áno ... vy ste zvieratkovská kráľovná“ !začala vrieskať a skákať pričom sa jej objavil strojček na zuboch .“Judith poď sem, ale rýchlo“, povedala letuška a stále skákala hoci už nie tak energicky. „Teraz nie Irma.“ Ozval sa tlmený zvuk z dverí, kde mali letušky WC .“Vieš ,že tá čokoláda mi veľmi chutí .A teraz ju tu má skoro každý pasažier v taške .Ó tu je aj Rafaelo a celý kartón to sa nevidí každý deň...“ Ozval sa buchot a niekoľko pasažierov sa obzrelo za tajným zdrojom toho hluku. Kráľovná si až teraz uvedomila že jej stále treba ísť na WC no kým stihla niečo povedať Irma -tá letuška vykríkla: „Judith“ !!! „To nejedz, dohodli sme sa že si to rozdelíme .Doslova rozkopla dvere a odhalil sa veľmi čudný pohľad na obéznu Judith ako vyjedá čokoládu Rafaelo .Okolo úst mala kvalitnú čokoládu .Kráľovná sa pozerala na Irmu a Judith ako zápasia o čokoládu a začali sa stávky kto vyhrá. Podávali sa tikety a peniaze lietali. V tom sa rozkopli dvere a stálo v nich tučné prasiatko v pilotskej uniforme .Celé lietadlo bolo zaprášené a prasiatko začalo rozprávať rozčúleným hlasom .“Irma, Judith prečo sa bijete?!! Ukázal sa trasúcim prstom na obidve účastníčky boja. Irma nemohla odpovedať ,lebo dostala kýchajúci záchvat a Judith tiež nemohla rozprávať lebo mala plné ústa čokolády .Keď sa Judith začala snažiť niečo odseknúť vypadol jej veľký kus čokolády z úst .Prasiatko videlo že obidve účastníčky zápasu sú rozhovoru neschopné, začalo ono: „Judith ty už nevykrádaj kufre!!“. Slovo kufre povedal s malou odmlkou lebo mal veľmi malú slovnú zásobu .A ty Irma od teba by som to nečakal. „Jogy Abrahamovič“ ,oslovila prasiatko Irma celým menom keď mala pod kontrolou kýchajúci záchvat ,ty choď radšej riadiť lietadlo ...“Pane bože lietadlo !!!!!!! „Jogy ihneď choď riadiť lietadlo!!“ ,začala už vrieskať .Svojim dobre nacvičeným charakteristickým pohybom odkopla Judith ktorá nehybne ležala na nej. Kráľovná tam iba stála a dívala sa na túto milú príhodu. Na jej zdesenie v lietadle začal veľký rozruch lebo pri volante nikto nebol. Ľudia začali skákať von z lietadla ,no niektorým sa ušiel aj padák .O chvíľu bolo celé lietadlo prázdne okrem :Irmy ,kráľovnej ,prasiatka ,Judith a nejakej cestujúcej .Tá začala kričať: „Zachráň sa kto môžeš!!!“, vyskočila a vo vzduchu odpálila nálože ktoré mala pripevnené na sebe .“Prečo všetci vyskočili ?“ spýtal sa Jogy, a bol veľmi zmätený .“No tak asi preto lebo nie si pri volante nie??“ spýtala sa povýšenecky Judith a pokračovala: „idem sa umyť, vyzerám ako prasa“ .Odišla a potom si Jogy uvedomil že vedľa neho niekto je . „...Ale pani kráľovná...“ začal keď zbadal kráľovnú . „A vy tu čo robíte?“ „Nastúpila som do zlého lietadla, milý môj...“ Povedala a nahodila zúfalý výraz. V tom Irma kýchla a zahodila poslednú vreckovku do kúta kde už pár desiatok vreckoviek bolo. Trochu oneskorene odpovedalo prasiatko: „Ale ja som dal automatického pilota.“ „No čo už...“ ,ozvala sa Irma. „Nemáte vreckovky??“ V tom zbadala hŕbu batožiny ktorú tu nechali bývalý pasažieri a začala sa v tom hrabať. Z miestnosti kde bolo miesto pilota sa ozval počítačový hlas. „POZOR VEŽA - POZOR VEŽA“. Potom sa ozvalo zo slúchadiel: „Airbus A410 –výška- pozor- výška.“ „Bohvie čo tým chcú naznačiť.“ Ozvalo sa prasiatko a potom preglglo a ozvalo sa. „Asi som nedal automatického pilota. Tie tlačidlá si vždy pomýlim.“ Rozutekalo sa za volantom Irma odtrhla zrak od pár ulovených vreckoviek a rozutekala sa no pri behu jej vypadávali z nosa hnisavé sekréty. Kráľovná urobila dvojité salto dopredu a už bolo pri prasiatku. Judith sa vykašlala na čokoládu vykopla posledné dvere ktoré neboli poškodené a začala sa usilovať bežať. Začala kričať, no bol to spomalený beh. Keď všetci boli pri riadení, prasiatko začalo panikáriť. „Červený gombík odpálenie modrý gombík vyhodiť lietadlo do vzduchu .To sa asi používa pri odlietaní“ ,zašomralo si prasiatko a ďalej sa snažilo zastaviť rútiace sa lietadlo do najbližšej veže. „Zelený gombík ... ach to je hifi-veža.“ „Prestaň už skúšať tie gombíky ktoré nás odpália. Skúsime tento.“ Siahla po tom najnenápadnejšom gombíku a už už ho chcela stlačiť keď ju Jogy zadržal. „Irma nerob to ... to nie. V mojej leteckej škole sme sa učili že pri pristávaní treba stlačiť ten gombík.“ „Áno ale to iba v súrnych prípadoch.“ „Irma nie !!!!!!!!!“ Zvolali všetci okolo nej no Irma to stlačila. Všetci čakali na najhoršie. Niečo poriadne zadunelo a zhaslo svetlo. Potom niečo zase zadunelo ale už to nemalo taký zvuk ako ten prvý krát. „Čo to bolo?“ spýtala sa Irma. „To prvé alebo to druh?“ ozvala sa Judith. „To prvé.“ „Aha to bola moja hlava.“ „A to druhé?“ Spýta sa Irma. „To bola nádrž.“ Bojazlivo odpovedalo prasiatko. „Ako to?“ Spýtala sa Irma. „Otvorila si nádrž ... a benzín je v kely. „A to svetlo? ... Prečo zhaslo?“ „Lebo sa vypadli poistky.“ Bohovorne sa ozvala kráľovná. „Počkať, zapnem ich.“ Ozvala sa Judith. Do každého minimálne dva krát vrazila no o pár minút opäť zasvietilo svetlo. „Ozaj, čo tá veža ?“ prehodila reč kráľovná. „Podľa kurzora sme sa jej vyhli. A sme v normálnej výške“. „Ako je to možné?“ Spýtalo sa prasiatko. „To som asi ja spravila keď som chcela zapnúť poistky. Do niečoho som drgla. No v každom prípade máme veľmi málo benzínu vďaka Irme.“ „Ale koľko?“ Ozvala sa kráľovná.

Poznámky: prasiatko je Jogy

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár