Ako chutí med

Parkuje.
Vypína motor.
Opatrne zabuchujem dvere a čakám ho pri kufri, aby som si odtiaľ vybrala tašky. Nad hlavami nám bliká plastový nápis Formule 1. Už sa nemôžem ubrániť úsmevu – jasne vidím fotku z pred pár rokov, na ktorej som síce bledá a strapatá, no je zachytená presne na tomto mieste. To bolo dávno..

Len čo prejdem cez prah, znova mi trhá kútikmi úst. S entuziazmom neštandardným pre túto večernú hodinu sa zdravím recepčnej a v krátkosti si vymieňame pár viet ohľadom našej rezervácie.
Ona je unavená. Ja plná energie.
Hoci vonku povieva chladný vánok, tu dnu je (ako vždy) príjemne teplo.

Ako vystupujem po schodoch, do nosa mi udiera známa vôňa, ktorá takmer okamžite vyvoláva šteklenie v brušku.
Je zmesou alkoholu, desiatky sprchových gélov, parfémov, cigariet, potu, mužov a snáď aj nejakého čistiaceho prostriedku typického len pre toto miesto.
Celé to vyvoláva nerozmotateľné klbko vône (pre niekoho možno aj zápachu), ktoré však na mňa bezpečne pôsobí ako najsilnejšie afrodiziakum.
Klbko vo mne opäť vyvoláva tie pocity, ktoré sľubujú niečo vzrušujúce, niečo zakázané.
Klbko vône akoby šepkalo – priprav sa, čaká ťa neuveriteľné nočné dobrodružstvo! A aj ma čaká.

Aby sa vôňa ešte podčiarkla, z jednej z izieb vychádzajú dvaja hostia - arab a černoch - obaja presýtení touto neuveriteľnou vôňou. Neviem, či sa na nich nalepila a teraz sú iba jej prenášačmi, ako pohár s vínom, ktorý je sám o sebe bezcenný, povedzme, alebo vychádzala priamo z nich. Isté však je, že prítomnosť vône v kombinácii s exotickým testosterónom vo mne prebúdza šelmu.

Na dvere našej izby vyťukávam kód, ktorý si okamžite pamätám. Kladiem tašku na posteľ a rozhliadam sa po izbe. Aj tu cítim prítomnosť vône, aj keď v trochu slabšej koncentrácii.
Hoci nerada, ale na naliehanie môjho spoločníka otváram okno.

„Idem sa osprchovať,“ stroho mu oznamujem. Hlas sa mi trasie.
Z tašky vyťahujem uterák, tričko prevliekam cez hlavu a nohavice spúšťam k zemi. Zabalená v osuške si vyzliekam aj spodné prádlo. Nakoniec si z vrkočov sťahujem gumičky a rukou uvoľňujem zapletené vlasy, ktoré mi teraz ako medená vlna vďačne klesajú na chrbát. Bosá vychádzam z izby a pomaly kráčam k malým sprchám. Vzduch je stále teplý, cítim ho na odhalených pleciach, ale líca mi horia viac od vzrušenia.
V miniatúrnej sprche mi po desiatich sekundách zhasína svetlo, ale to ma skôr teší. Púšťam na seba prúd vody tak horúcej, že v inej situácii by som sa určite popálila a zatváram oči. Naberám si do ruky mydlo a roztieram ho po tele a vlasoch. Úmyselne som si nedoniesla z izby nič vlastné, pretože ešte len teraz – v kombinácii horúcej vody, ktorá mi bičuje chrbát, ťaživej pary a všadeprítomnej vône sa dostavuje pravý duševný orgazmus.
Tá chvíľa je pre mňa intímna..
Práve preto, že nik iný si ju nevie tak vychutnať (nieto ešte domáci), je špeciálna práve pre mňa.

V najlepšom treba prestať (a nepotrebujem tu odpadnúť).
Znova sa zakrúcam do uteráka, zbežne presuším mokrí vlasy fénom na stene a vychádzam von.
Tento krát ma vzduch na rozpálenej koží chladí a neviem sa rozhodnúť, či to je príjemnejšie ako keď som do sprchy vchádzala.
Provokatívne kráčam k svojej izbe stále mokrá, voňavá, polonahá.

Teraz mám šťastie, z jedných dverí vychádza muž v obleku.
Hoci medzi nami odhadujem tak generačný rozdiel, vyzerá naozaj príťažlivo.
Keď sa mu zdravím, nevinný pohľad kombinujem so šibalským úsmevom. Zapraje mi pekný večer a s úškrnom žmurká.
Presne podľa predstáv.

Som taká nabitá, že si pri sociálne neprípustnom chodbovom flirte neodpustím ešte provokatívnejší pohľad ponad plece.
On ho zachytí, no to už vchádzam do izby...

Poutieram sa a oblečiem si krátke čierne šaty. Dôkladne si vysuším a natočím vlasy.
Ústa si pretriem červeným rúžom, s vystrčenou špičkou jazyka si nanášam špirálu.
Môj spoločník je hotový, môžeme vyraziť.

Som pripravená.
Pripravená splynúť – milovať sa s mestom, s krajinou, ktorá je predurčená stať sa mojím domovom.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu