Ešte ďalej.
Až tam, kde ste nechceli zaspať bez rozprávky na dobrú noc.
"Kde bolo, tam bolo, žila raz krásna princezná. Ale bola veľmi smutná, pretože bola zavretá vo veži, ktorú strážil dvanásťhlavý drak. Až raz prišiel odvážny princ..."
...tu si dovolím malé prerušenie (predstavte si zvuk ako keď zastavíte gramofónovú pásku, také to mierne škrabnutie, ktoré naznačujú vhupnutie do deja
Áno, takže od začiatku nám bolo vštepované do malých plavovlasých hlavičiek, že ak chceš byť princeznou (žena jak má byť ona je primadonna, sexyy... , musíš byť krásna.
(Zriedkakedy bola za slovíčkom "krásna" pridaná aj iná princeznovská vlastnosť ako napríklad, dobrá, milá, múdra, skromná a pod.. zriedkakedy. A vždy až na druhom mieste.)
Keď už teda spĺňaš základnú princeznovskú vlastnosť, môžeš očakávať príchod "princa".
A potom...
"...zabil dvanásťhlavého draka, princeznú vyslobodil bozkom zo zakliatia a ... žILI SPOLU šťASTNE, Až KýM NEPOMRELI."
(túto časť som si dovolila zvýrazniť
Princ teda príde, očarený tvojou krásou sa do teba zamiluje, bezhlavo sa vrhne do náručia dračích pazúrov a popálenín tretieho stupňa a vyviazne samozrejme bez škrabanca na svojej prekrásnej tvári.
Prvým bozkom ťa prebudí, a zároveň ním spečatí vašu nehynúcu lásku. A budete navždy spolu. Koniec.
___________________________________________________________________________
Tak ako prepááčte, ale kto mi potom môže vyčítať, že som si ako malá myslela, že keď mi dá niekto pusu, automaticky ma má rád a chodíme spolu.
Najmä, ak tieto kaleráby, čo sú nám, úbohým citlivým a nevinným stvoreniam, tlačené do hlavy, vystupňované aj v našom najzraniteľnejšom období a síce v puberte.
Nič?
Ktorá z vás nevidela ešte ani jednu tínejdž romantikuš komédiu, (alebo, priznajme si aj Tvajlajt), prihláste sa.
Och, cez tú záplavu rúk ani nevidím...
Sivá myška túži po futbalovom kapitánovi (princ), ale musí znášať útrapy, ktoré jej spôsobuje kapitánka roztlieskavačiek (drak). Nakoniec si však princ, teda pardón, futbalista aj tak všimne našu myšku, z ktorej sa stáva krásna princezná a žijú spolu šťastne až...do ďalšieho dielu.
V takejto ilúzii si my princezné teda spokojne vo veži žijeme, až kým ten domnelý princ na bielom koni naozaj nepríde.
A áno, nasleduje aj filmový bozk, ktorý nás má prebrať zo zakliatia.
A aj preberie.
Najmä keď vás princ prekotí niekde na lavičke parku, zoberie svojho koníka a za chvíľu ho vidíte odklínať inú princeznú.
Eňo-ňuňo.
Veľmi dobre si rozmyslím, aké rozprávky budem čítať svojej malej princeznej na dobrú noc.
(Ak sa teda raz nájde nejaký princ, s ktorým si založíme svoje kráľovstvo )
(Pre Mišku, ktorej myšlienky šli mojím smerom, ale naše cesty sa po 12 rokoch rozchádzajú..)
Blog
Komentuj
24 komentov k blogu
2
@greenbunny ...ale všetky boli na jedno kopyto a totálne nerealistické, to ani logiku tam hľadať... od istého času som to prestala sledovať, lebo potom moja psychika iba upadala
3
ďakujem. úplne is to vystihla.
práve to, že som is myslela, že keď ma niekto pobozká, miluje ma. žila som v tom 17 rokov a čakala na svojho princa a potom...prišlo tvrdé prebudenie, z ktorého som sa už nikdy nespamätala a prestala som veriť na rozprávky
práve to, že som is myslela, že keď ma niekto pobozká, miluje ma. žila som v tom 17 rokov a čakala na svojho princa a potom...prišlo tvrdé prebudenie, z ktorého som sa už nikdy nespamätala a prestala som veriť na rozprávky
5
ešte som sa aj zasmiala
vystihla si to úplne dokonale..
(presvedčenie, že princezná musí byť krásna aby o ňu nejaký princ prejavil záujem, vo mne zostáva doteraz...)
ešte som sa aj zasmiala
vystihla si to úplne dokonale..
(presvedčenie, že princezná musí byť krásna aby o ňu nejaký princ prejavil záujem, vo mne zostáva doteraz...)
7
@purenarcissism ja som začala pochybovať v 14, ale ozajstná facka prišla až pred dvoma rokmi v lete, aj to som ju dva krát musela dostať... a ešte aj nedávno som nebola poučená celkom
@greenbunny bohvie asi som spokojne živila svoje ilúzie a krátila si čas čakaním na ten svoj "šťastný koniec" (hahaha)
@greenbunny bohvie asi som spokojne živila svoje ilúzie a krátila si čas čakaním na ten svoj "šťastný koniec" (hahaha)
8
ja len,ospravedlňujem sa,že si to zlízneš za všetkých,ale nikdy,naozaj skutočne NIKDY,nepochopím,AKO niekto mohol vyrastať v tých ilúziách rozprávok a v tom nechutne odporne klišeovitom chápaní sveta "princ-princezná-kôň-happilyeverafter"...-.-
10
Je to pôsobivo napísané - má to vtip,. základ v prirovnaní (*a ten ma, nech neklamem, absolútne dostal - rozprávky vs. tínejdž romantické komédie), draka, hrad a princeznu, ding... ALE.
Ako Tvoj názor to beriem a na jednu stranu je pravdivý a dalo by sa s ním súhlasiť. Ja si však dovolím sa domnievať, že pravda predsa nikdy nie je jedna. Možno nie je žiadna, možno ich je viac. Rozprávky sú v podstate isté podobenstvá. Veci v nich sú úmyselne nadhodilé, pretože to vyžaduje charakteristika rozprávky ako žánru, no . To by sa takto dalo kritizovať všetko. Horory? Absurdné! Thrillery, kde hlavný hrdina zmláti tucet nindžov na počkanie? Prepáčte... Detektívky majú VŽDY riešenie! V skutočnosti? Kdeže...
K čomu sa chcem dostať tým, že spomínam ostatné žánre - neveríme v ne, prirodzene. Keď neveríme v silákov, čo na počkanie zbijú gang z gheta, v dievča zo studne, hoci vyzeralo naozaj hrozivo a možno sme sa báli, v predátora a Indiana Jonesa.. Kedysi by sme boli schopní veriť tomu všetkému. Ale vyrástli sme. Pripisovať vinu rozprávkam, že nás nútia byť idealistami, je zvláštne. Tým, že sú to podobenstvá, treba čítať medzi riadkami. 40 zbojníkov skrátka nebude vždy znamenať 40 zbojníkov, dobrá víla nemusí byť vždy dobrou vílou a princ na bielom koni? Pokojne to môže byť Richard Gere na suprovom aute ! A nevadí mi, že neprišiel práve pod moje schodisko. Milujem ho preto, že neexistuje.
Ako Tvoj názor to beriem a na jednu stranu je pravdivý a dalo by sa s ním súhlasiť. Ja si však dovolím sa domnievať, že pravda predsa nikdy nie je jedna. Možno nie je žiadna, možno ich je viac. Rozprávky sú v podstate isté podobenstvá. Veci v nich sú úmyselne nadhodilé, pretože to vyžaduje charakteristika rozprávky ako žánru, no . To by sa takto dalo kritizovať všetko. Horory? Absurdné! Thrillery, kde hlavný hrdina zmláti tucet nindžov na počkanie? Prepáčte... Detektívky majú VŽDY riešenie! V skutočnosti? Kdeže...
K čomu sa chcem dostať tým, že spomínam ostatné žánre - neveríme v ne, prirodzene. Keď neveríme v silákov, čo na počkanie zbijú gang z gheta, v dievča zo studne, hoci vyzeralo naozaj hrozivo a možno sme sa báli, v predátora a Indiana Jonesa.. Kedysi by sme boli schopní veriť tomu všetkému. Ale vyrástli sme. Pripisovať vinu rozprávkam, že nás nútia byť idealistami, je zvláštne. Tým, že sú to podobenstvá, treba čítať medzi riadkami. 40 zbojníkov skrátka nebude vždy znamenať 40 zbojníkov, dobrá víla nemusí byť vždy dobrou vílou a princ na bielom koni? Pokojne to môže byť Richard Gere na suprovom aute ! A nevadí mi, že neprišiel práve pod moje schodisko. Milujem ho preto, že neexistuje.
12
A spatneho princa si uz videla? Nie, vyberovym procesom na princa prejde len svarny urasteny junak atd atd.
14
Možno by stačilo nemať prílišné nároky.
Nečakať na princa.
Keď my muži nemáme byť povrchní a hľadieť len na ženskú krásu.
Nečakať na princa.
Keď my muži nemáme byť povrchní a hľadieť len na ženskú krásu.
15
velmi sa mi pacilo, ako si dala na frak vsetkym chick flix! na 2. strane toto iste plati aj pre muzov - tiez som si velmi dlho myslel, ze ked zena bozkava chlapa, chce s nim vztah. ach boze
16
Suhlasim s @flussica
Nieco v tom zmysle som mal v plane napisat i ja
Navyse, clovek ma predsa vlastnu hlavu a rozum, a dokaze oddelit tu domnelu predstavu z rozpravok a realitu zivota.
Nieco v tom zmysle som mal v plane napisat i ja
Navyse, clovek ma predsa vlastnu hlavu a rozum, a dokaze oddelit tu domnelu predstavu z rozpravok a realitu zivota.
17
@trdelniiiq to, čo dieťa formuje- názory, skúsenosti, čo vidí okolo seba v ňom zostáva aj do dospelosti...a aj keď už neskôr má človek vlastnú hlavu, úsudok aj rozum, zmeniť pohľad/začať to vnímať inak určite nie je ľahké...
18
@catmartina ale je..vokol seba, v skupine mojich znamych, som nevidel este nikoho, na kom by mali, napriklad aj idealy z rozpravok, nejaky dosah..clovek dospieva, dokaze vnimat realitu a to, ze cele detstvo cital o princeznach a neviem cim, by ho v konecnom dosledku nemalo nijak ovplyvnit (myslim negativnym sposobom)
19
@catmartina este na margo mojho predchadzajuceho komentu..to je uplne to iste, co pisala flussica neskor..teraz ked niekto vyrasta napriklad na hororoch a podobne, myslis, ze pri dospievani veri, ze niekde hore xenomorphs ludom vyrazaju mozog z hlavy a nechavaju sa z nich liahnut?
20
ešte že niektoré rozprávky učia, že niekedy šťatný koniec proste nevyjde.
Nikdy
Nikdy
21
@flussica @trdelniiiq
to je jasné, že v puberte už má človek vlastný rozum... len podľa mňa je ľahšie uveriť zidealizovanej a hlavne pohodlnej predstave, že stačí sedieť na riti a pravá láska ti spadne do lona, ako že ťa môže uniesť zelený chlap a vyrezať ti vnútorné pohlavné orgány (a .. mám kamošku, čo aj tomuto verí )
a tiež si myslím, že sa to môže už aj nejako tak podvedome zakoreniť...chápete... keď je to od mala stále dookola to isté... a v detskom veku človek všetko nasáva a tak ... a neskôr keď ozaj začne nasávať tak už to neni také ľahké preprogramovať myslenie...
to je jasné, že v puberte už má človek vlastný rozum... len podľa mňa je ľahšie uveriť zidealizovanej a hlavne pohodlnej predstave, že stačí sedieť na riti a pravá láska ti spadne do lona, ako že ťa môže uniesť zelený chlap a vyrezať ti vnútorné pohlavné orgány (a .. mám kamošku, čo aj tomuto verí )
a tiež si myslím, že sa to môže už aj nejako tak podvedome zakoreniť...chápete... keď je to od mala stále dookola to isté... a v detskom veku človek všetko nasáva a tak ... a neskôr keď ozaj začne nasávať tak už to neni také ľahké preprogramovať myslenie...
24
@acheraya Vravíš pravdu, že je to ľahšie. Domnievam sa však, že tiež, takpovediac, neúctivé voči sebe samému. Myslím, že človek skôr či neskôr priloží vlastnej dôstojnosti väčší význam a nejako sa so všetkým vyrovná, čo je prirodzený jav veku. A podvedomie je sila, to máš recht ! Len myslím, že to skrátka nie je o tom, že rozprávky nás nútili.. oni nenútili. Oni dali možnosť uveriť a neuveriť. A každý uveril a zároveň neuveril - odlišným veciam v nich a odlišným spôsobom. Je podľa mňa neskutočne obšírne na diskusiu, AKO sa vyvíja predstavivosť a čo nám dovoľuje odlišovať fikciu od skutočnosti, ak to mám povedať polopatisticky, takže sa do toho ani nejdem púšťať (a okr. iného to už pod tento blog rozhodne nepatrí). Iba to tak skrátka asi nejako funguje a tak je všetko v poriadku. Pretože ak by sme tento mechanizmus nemali, mohli by zmiznúť všetky rozprávky a my by sme aj tak boli schopní veriť na tisíc iných vecí, UFO a zníženie dane z príjmu...
Napíš svoj komentár
chalan chodí s úplnou pizdou(alebo naopak) a uvedomí si to až ked sa na scéne objaví niekto nový(väčšinou hlavný hrdina). dovtedy im to bez problémov klapalo =D