To teda určite nebude.
A možno bude aj celkom rozpadnutý a nesúvislý, lebo nepíšem kvôli literárnej hodnote.
Mne bolo tak dobre .. TAK dobre, ako mi nikdy predtým nebolo! Žila som si v skromnej harmónii, pokojne zakuklená som čakala, kedy ako motýľ odletím. Prečo sa to muselo tak pokurviť, povie mi to niekto?
A prisahám, toto nebola moja chyba. Ja som si to neprivolala. Ja som tak strašne nechcela, aby to takto dopadlo. A ešte aj v tej chvíli, keď sa ku mne priblížil viac ako zvyčajne, som verila, že do toho nespadnem. Podcenila som sa. Neuveriteľne! Dva týždne, celé dva týždne som vytesňovala, popierala, ignorovala, všetky „pocity“ som zatlačila kamsi ďaleko, odkiaľ nemali nikdy vyliezť.
Ale nie .. nechali sa vyprovokovať, keď sa venoval inej. A práve tej, ktorej to nedokážem vyčítať. To ma zraňuje najviac, že vždy je to moja priateľka. Dievča, ktoré mám rada, a nemôžem sa hnevať, že je s ním šťastná. (Že sú s nimi šťastné..)
SX.
Žem.
Keby ste si mohli vybrať, koho by ste radšej ľ..?
Toho, ktorý za/o to nestojí alebo takého, čo by si to najviac zaslúžil?
Tak ja si vyberať nemôžem.
A aj keby som si mohla, naozaj neviem, ktorá z možností, by bolo pre mňa vhodnejšia. Menej zraňujúca. (Lebo samozrejme, obaja kĺžu pohľadom cezo mňa.)
Jedného som mala rada od prvej chvíle, ako som ho videla. Nedalo sa to zatajiť. Zakryť. Prevalcovalo ma to. (Je jedinou osobou, kvôli ktorej by som bola ochotná ostať v štáte, čo však v konečnom dôsledku ukazuje hĺbku citu stále len mne samej..)
Druhého som raz neznášala, raz ma poblázňoval, ale celé roky som sa stále zvyškovým pudom sebazáchovy chránila pred nejakým hlbším citom k nemu.
A on to POSLEDNý DEň dojebe. A odíde si. Čo mám akože teraz ja robiť?
Každý deň sa pozerám, ako zabúda moje meno, ako ma necháva za sebou, ako ma má zase ťažko na paske.. Každý večer si vymýšľam brutálne pseudopríbehy, len aby som naňho pred spaním nemyslela.
A každú noc sa mi sníva ako sme spolu. Ako ma bozkáva. Tie rána sú také ťažké.
Nedivte sa mi, že sa mi nechce vstávať. Že sa mi nechce nikam ísť.
A potom, keď sa premôžem s tým, že „veď hádam prídem na iné myšlienky“. Bič plíz...
Spijem sa ako prasa a obťažujem nevinných ľudí.
V zúfalej snahe nájsť niekoho, kto by ma chápal, vypočul, pomohol.
Aj keď viem, že nikto taký neexistuje. Že mne sa nedá pomôcť. Že to by musel sám SX zísť so svojej cesty (a striasť zo seba zástup rovnako pobláznených, ibaže krajších, dievčat ako som ja).
Klin sa klinom vybíja. Tak výborne, poďme ho vybiť. Vybijeme ho na cestu masochizmu. Magneticky ma priťahuje osoba, ktorá .. no čo to budem rozoberať. Jednoducho ma nechce. Mne síce príde tento fakt až iracionálny, keď si uvedomím, ako hlboko a úprimne ho mám ja rada, ale čo už.
A debilovi hovorím úžasný a úžasnému debil.
A len tak okrajovo, so školami to vyzerá tiež, biedne, ba priam negatívne až záporne, a to som si nikdy nemyslela o sebe, že som dáka blbá.
Suma sumárum (predčasný záver, lebo už som sa vyplakala zase pre túto hodinu) potom sa mi nečudujte, že nemôžem nájsť žiadny dôvod, prečo sa ešte neodobrať za Cháronom.
(Ak tu ostanem, tak to bude mať ešte ďalšie „Veselé“ pokračovanie. A je mi jedno, že to aj tak nik, kto ma pozná, aj kto nie, nečíta. Všetkých môj osud trápi rovanko )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
barky
2. 6.júna 2012 16:50
boba boba si práve zmaturovala prázdniny začali trocha úsmevu by nezaškodilo
Napíš svoj komentár