Melódiou hlasu, ktorú počuje snáď málokto
Šepkám ti slová, letmým dotykom sú zviazané
Stráca význam hriech, nádych lásky bolo to.
Bolo to krásne spáchané, všetky slzy dám za ne -
Krv dnes však tečie po zlatých krídlach bolesti
neschopnosť brániť sa polámaniu ničí ešte viac.
Momenty naše presvedčili ma o šťastia zvesti,
keď kráčali sme ľahkí a jeden druhého chtiac
živili sme skutok nádejou na spoločné bytie.
Bolo to hlúpe, zlákal nás ligot živelnej ilúzie
A pre skon tragédie je už beznádejné žitie.
Privolať pani smrť, čo ak ma len využije?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár