Rande cez pokec alebo 2:2 + 1 prípad, ktorý neviem zaradiť

Nenávidím stretávanie sa s ľuďmi z netu.
(A vopred sa teda ospravedlňujem prípadným záujemcom, ale budete to mať ťažké, ak chcete niekedy niekam so mnou ísť, tak nádej je maximálne keď to navrhnem ja. Aj to to ešte nemusím myslieť vážne.)
Nebudem tu brať do úvahy stretnutia s ľuďmi, ktorých som už predtým aspoň trochu poznala.

Ale fakt.
Nikdy sme sa naživo nevideli, naplno využívame výhody internetovej anonymity a zrazu – bum. Poď von.
Ja jednoducho neviem prežiť ten zvieravý pocit v žalúdku, z ktorého sa mi až grcať chce, keď kráčam dolu kopcom po našej ulici. Nenávidím, keď sa blížim k miestu stretnutia a mám chuť utiecť, ale viem že nemôžem a mám pocit akoby som vnútorne kričala a pod.

Avšak napriek vyššie uvedenému sa mi už takéto stretnutie podarilo pár krát zažiť (alebo skôr povedané, prežiť).
Priznám sa bez mučenia, sem tam proste chodím na pokec.

Prípad čislo 1.)
Keď som mala 12, napísal mi (dokonca poštu) nejaký 13ročný chlapec, a po úvodných zdvorilostných dvoch vetách (ako sa mám a čo robím ma zavolal von. V mojom mozočku asi nastal skrat a tak som napísala že hej.
„zober aj kamosky aj ja zoberem kamosa“ odpísal, nedodal, že aj brata asi o dva roky mladšieho.
Dohodli sme sa, že sa stretneme v parku, my sme stáli pri hojdačkách, oni pri kolotoči a nesmelo sme po sebe pokukovali.
Nakoniec sme sa my baby (teda konkrétne ja) odhodlali a rázne som vykročila k nim.
Čo vhodnejšie ako „To vy máte akože 13?“ títo mladí milovníci zo seba mohli dostať.
Skrátim to- samotné popoludnie by až také hrozné nebolo, až na tú časť, kde zo zeme trhali trávu a hádzali ju na nás, ale úprimne, v trinástich majú chlapci svojské spôsoby balenia, až kým som sa teda nedozvedela, že si potom dosť škaredo robili srandu zo mňa a z mojej veľkej ružovej kabelky. (Ktorú som už potom nikdy nemala..)
Dodnes otáčam hlavu na opačnú stranu keď ich na ulici stretnem
Verdikt: 0:1 NIE

Prípad číslo 2.)
S Tomášom som si písala najprv na pokeci, potom ICQ, potom SMSky až ma zavolal von. Tiež som vtedy nemala viac ako 14, a posratá som bola tak, že som zase musela so sebou zobrať kamošku.
Pamätám sa, že sme boli v cukrárni, kúpil nám kofolu a po chvíli sme neboli vôbec nervózne. Ale pri ňom sa to ani nedalo, on bol slniečko a tóóóľko sme toho prepísali dovtedy.
LoL a v ten večer sa SmSky typu „dobrú nôcku, mojko, posielam pusinky,“ zmenili na tie typu „si mi ako sestrička malá“ Vtedy mi aj vyšla slzička, ale v podstate ani mňa fyzicky nejako nepriťahoval, takže to bolo v pohode. (Čo sa však nedalo povedať o mojej kamoške, s ktorou potom aj týždeň chodil Ale v podstate sme boli ešte viac krát spolu von a boli sme fajn trojka.
Dnes sa v meste ohne k zemi a vystíska ma, keď sa stretneme a ja mám hneď krajší deň.
Verdikt: 1:1 ÁNO

Prípad číslo 3.) môj najobľúbenejší
Nepamätám si, ako sme si písali prvý krát. Ale nejako to odišlo do zabudnutia, ako to už sem tam na sociálnych sieťach chodí.
A raz mi tento fešák napísal na sklo, tam sme si vymenili pár správ, potom sme prešli na RPčky a ja som si stále myslela, že je fejk. (Taký pekný predsa nemohol napísať mne!
Na rozdiel od iných „internetových známostí“ @Silv3 písal neuveriteľne inteligentné a zábavné viacriadkové správy a ja som čoraz častejšie otvárala jeho albumy.
To bolo v septembri.
V decembri po dvoch týždňoch písania vzal von moju emo kamošku, čo som brala ako podraz, veď predsa, my sme si tak rozumeli! (Ale darmo, na povahe si nevyhoníš
Prešli ďalšie tri mesiace plné nočného závisláčenia na ájsíkjú a došla som na rad aj ja.
Bola som patrične nervózna a k tomu premrznutá, a znosa mi tiekol sopeľ od zimy.
Nechápala som, čo je na vete „Nemáš náhodou vreckovku?“ také ohromne humorné, ale bolo to prvé, čo som v tej chvíli potrebovala vedieť.
Neostalo to pri jednom stretnutí. Neskôr ma on zoznámil so svojimi kamarátmi, ja jeho s mojimi kamoškami a ...
...no a v septembri to budú tri roky (bohes dúfam, že tri a nie štyri dátumy si pamätám ale tie roky sa mi mierne zlievajú ..už ich bolo toľko , čo sme najlepší kamaráti.
Verdikt: 2:1 a veľké ÁNO!

Prípad číslo 4.)
..sa stal minulý rok a práve to je ten, ktorý neviem zaradiť.
S chlapcom o šesť rokov starším (tuším som si písala niekoľko týždňov, ale nebolo to nič extra. Dalo sa s ním písať, ale nemala som nejako chuť to ďalej rozvíjať.
Avšak na neúnosný nátlak mojej kamošky (mám potrebu podriadiť sa a vyhovieť ľuďom, čo už ) som prijala jedno pozvanie na pivo.
Celkom fajn sme si rozumeli, mali sme toho dosť (až príliš) spoločného.
Šiel ma odkopnúť domov, čo som ešte nevidela ako varovný signál, lebo ísť po tme cez štvrť cez akú ja chodím.. to by sa hockto neodvážil
Spýtal sa ma, či ma môže chytiť za ruku. Chlapi, tak toto v živote nerobte. To je hrozný podraz pre babu, no čo má povedať „Nie, nemôžeš.“ ??
Pred mojim domom ma začal bozkávať, hoci som to jasne mierila na objatie.
A na druhý deň sme spolu chodili, čo som sa dozvedela len tak mimochodom.
Povedala som si, ok, veď si rozumieme, tak čo..
Ale presne to „tak čo“ v tom bolo a po pár stretnutiach som to skončila. Resp. aby som neukrivdila chlapskej ješitnosti, keď som mu napísala, že sa „musíme porozprávať“ odpísal na to, že asi nie som dievča pre neho. Tak mu ten rozchod z jeho strany teda nechám.
Verdikt: Samotné stretnutie asi nedopadlo zle, keď to beriem z pohľadu významu tohto blogu, ale pocitovo... ewrghh

Prípad číslo 5.)
...Sa stal nedávno.
Strašne, strašne, strašne sa mi chcelo ísť na chvíľu niekam do mesta a zhodou okolností boli všetky moje ženy (a muž vyššie uvedený pod číslom 3.) niekde rozlezené/ý a chlapec, čo ma zavolal von, sa mi kedysi dávno páčil, čo som ho dva razy v meste videla , tak som si povedala okej, dám tomu šancu.
No čo. Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Bolo to čudné Také čudné, že sa to ani rozpísať nedá. Po polhodine som už klopkala nohou a pozerala na hodinky. A už sa nestretneme.
Verdikt: 2:2 NIE

Dobre, v konečnom dôsledku musím povedať, že tieto „stretnutia z netu“ mi oveľa oveľa viac dali ako vzali, ale aj tak sa oveľa radšej zoznámim v krčme ako takto.
(Btw, pre fanúšikov tohto typu vypĺňania voľného času musím poznamenať, že jedna kamoška sa stretla s chalanom z netu a už sú spolu neviem či tri roky nie náhodou Takže zázraky sa dejú )

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

30 komentov k blogu