Smrť Cyrila alebo ako ho prišlapla moja paranoja.

Ležím na gauči v obývačke a pozerám nejakú prvoplánovú slovenskú hviezdičku. Hovorí, že vlastne ona má taký metabolizmus, že nemusí si dávať pozor čo zje. (no to iste, obyčajná anorektička) A vseci by sme jej teraz mali závidieť. Jej blonďavé vlasy a jej akože pravé prsia.

Ale aby som sa vrátila k podstate. Nadávam v duchu na toľkú stupiditu, keď zrazu niekoho počujem. Sama doma, tak si viete predstaviť, čo mi ako prvé prebleslo hlavou. Zobrala som z kúpeľne metlu a modlila sa, že tam nikto nie je a "iba" mi mete. Zídem dole na dolné poschodie. Pričom každý schod som brala, ako ďalší schod do hrobu. Chodba čistá.
"Haló, je tu niekto?" Môj hlas znel ako Hiltonovej v Dome voskových figúr. Vôbec som sa nebála. (pravdaže sa mi od stresu stahovali svaly na zadku)
Dolná kúpeľka čistá, kráčala som. Otvorila som dvere našemu vypelichanému vlčiakovi-obranárovi, nech ide so mnou do najstrašnejšieho miesta, kuchyne. Pravdaže spal a pozrel na mňa očami: Dievča tebe to kúruje, teraz sa mám akože postaviť? No tak som bola na celú situáciu sama. Znova niečo počujem. Šuchot. Niekto sa nám hrabal v špajzi. Dokelu, čo hladal v špajzi? Veď tam ani náhodou zlodej nenájde dvd-čko.
Pomaly otváram dvere. Rýchlo zažnem svetlo. Krok späť. Vyrazila som poistky? Prečo neni svetlo? Znova rýchly pohyb na svetlo. A...
Nič. Znova šuchot. Konečne sa mi podarilo to debilné svetlo zapať. Pozriem na miestnosť, no nikoho ani stopy. Ukludnená z toho, že som maniak, čo počuje hlasy, odkladám metlu. Pozriem dole. Cyril. Môj škrečok na mňa pozerá vypúlenými očkami. Teda už nepozerá. DopozeraL. Pod nohou cítim niečo, mäkké.
Možno si myslíte, že som vrahyňa škrečkov. Ale Cyril bol naozaj zmrd. Kúsal, utekal z akvária. Raz ho skoro zožral náš vlčiak. Skončilo sa jeho putovanie. Bol... Mrtvy.
A tie hlasy, čo som počula? To sa doteraz naozaj nevysvetlilo. Možno som len bola paranoidná, alebo...


(Cyril skončil trošku inak, ale v podstate rovnako pod mojou nohou. R.I.P. Cyril. sorry )

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu