Po dočítaní knihy často bývame dopletení jej obsahom. Po nejakom čase, keď sa viac dopočujeme o danom autore alebo o dobe, v ktorej alebo o ktorej bola kniha písaná, zrazu nám príde do hlavy, že sme ju práve pre ten jej názov nepochopili dobre. Zase si ten názov prečítame a príde nám do hlavy jeho pravý význam a potom aj pravý význam obsahu tej knihy.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
1
cos45
24. 9.sept. 2017 12:14
Mam ten dojem pri kazdej technickej knihe.
2
väčšinou to tak býva moja obľúbena kniha je Pamäti klubu Pickwickovcov( Dikens)
4
@vreskot000
The Pickwick Papers - prečo to prekladateľ preložil práve ako Pamäti a nie Spisy, Zápisy, Noviny a pod., vie len on sám; po dočítaní celej knihy uznal, že ju treba preložiť ako Pamäti. Chcel by som si niekedy prečítať Dickensa v origináli, aby som ho lepšie pochopil. Na Dickensove slová sa treba dívať cez sivú hmlu nasiaknutú uhoľným dymom, vtedy ho správne pochopíme.
Od Olivera Twista či Davida Copperfielda, po dnešnú juvenilnú justíciu vedie jedna tenká neviditeľná niť; práve čitaním Ch. D. ju uvidíme.
The Pickwick Papers - prečo to prekladateľ preložil práve ako Pamäti a nie Spisy, Zápisy, Noviny a pod., vie len on sám; po dočítaní celej knihy uznal, že ju treba preložiť ako Pamäti. Chcel by som si niekedy prečítať Dickensa v origináli, aby som ho lepšie pochopil. Na Dickensove slová sa treba dívať cez sivú hmlu nasiaknutú uhoľným dymom, vtedy ho správne pochopíme.
Od Olivera Twista či Davida Copperfielda, po dnešnú juvenilnú justíciu vedie jedna tenká neviditeľná niť; práve čitaním Ch. D. ju uvidíme.
Napíš svoj komentár