Zvonka je samota chladná a neprístupná, preto sa často pretváram do prístupnejšej podoby. Aj ja sama samotu v ľuďoch cítim. Samotár samotára pozná.
Nemám množstvo vzťahov, a čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aké sú vzácne. Keď majú dušu. No čím viac som ich stratila, tým väčší strach som mala zažiť ich znova.
Je mi dobre a neohrozene keď som sama, ale niekedy to ticho a pokoj bolí viac. Otvára staré rany, často pripomína a spomína.
Keď má niekto v živote iba svoju rodinu, alebo len jedného človeka, drží sa ho viac, ako je dobre. Neustále žije v strachu o nich, alebo je nezdravo zavislý.
Tiež som bola závislá na svojom priateľovi. A som aj o ďalšie 3 roky neskôr, aj keď už nie je. Nikto ma nepočul a nezaujímal sa viac. Každý môj problém prebral aj na seba, a keď som bola šťastná, tak aj on. Obostranná hlboká láska k človeku. Citovo, fyzicky.
Neuzatvorila som sa pred nikým, ale nikomu by som nedokázala dať viac. Často mám hrču v krku, keď sa na neho znova pýtajú, nedá sa to ani preniesť ďalej. Aj môj sen o dieťati stratil farbu a celkom ma opustil. Tažko sa nadýchnuť, keď som sama, kde sme boli spolu.
Žijem ako duch minulosti, nič neprežívam a pozerám na svet ako z diaľky, v skutočnosti ma ani nezaujíma, čo sa deje, akoby sa mi každý deň iba sníval, a potom príde ďalší.
Veľa ľudí žijú ako duchovia. Majú zvláštny lesk v očiach a vyhasnutý pohľad. Vidím ich skoro každý deň, chcem vedieť viac..
Nie je to iba o stratenej láske, ale aj vybitom neľahkom detstve, zatvrdnutie srdca a tváre, pochovaných rodičoch, deťoch, ťažkých chorobách. A predsa sa občas usmievajú, tešia...
Ale šťastie trvá krátko, ani nešťastný sa nedá byť neustále. Telo človeka funguje ako dokonalý stroj tak, že ak je niekto príliš dlho nešťastný, zrazu si vyberie deň, keď si do tela vyplavia hormóny zodpovedné za dobré pocity a začnú sa smiať aj bez dôvodu, len tak.. Toto som videla iba pri ľuďoch v ťažkej klinickej depresii.
Bavia ma rozhovory so starými ľuďmi, milujem deti, mám rada ľudí a v každom vidím aj kúsok seba.
Tiež viem, že utrpenie nikoho nie je večné, to je moje osobné svetlo nádeje celý čas, kým ešte príliš veľa premýšľam
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár