-Áno, čo by si ešte rada? No dobre môžme ísť aj tam. Síce podľa mňa je to pajzel, ale čo už s tebou?...- pousmiala sa, zložila a dala sa do upratovania.
V rýchlosti postierala krv so stola a dlážky a poumývala všetko, na čom bola čo i len jediná kvapka krvi.
Michalovo telo s námahou navliekla do veľkého vreca na odpadky.
Chvíľu sa naň pozerala. Nesnažila sa rozoberať vo svojej hlave to, čo sa stalo. Ani si to nepripúšťala. Vedela, že by to nemalo zmysel. Už sa nič nevráti, už nič nebude také ako predtým.
Zamyslela sa : Až teraz jej došlo, že Michal nebol jediný komu ukončila život len preto, že chcela....
Chcela?...
Musela!...
Naozaj musela?...
Nemohla inak. Nezvládla to.
Čo keby tak nekonala? Zmenilo by sa niečo?
Matku by pravdepodobne zabila inokedy, ale Michal? Skončilo by sa to aj tak.
Pri matke nepocítila ľútosť. Dokonca ani ľútosť nad ľudským životom. Prečo ju teda mrzí Michalova smrť? Asi ho skutočne milovala. Nie, určite ho milovala. Inak by ho nezabila. Keby jej pob ľahostajný, nechala by ho bez povšimnutia odísť.
Pri pohľade na Michalovo telo vo vreci ju opantala ťažoba. Nesúvisela s tým, čo sa stalo, ale s tým čo bude. Aký bude scenár nasledujúcich dní?
Iva podišla k balkónu a bosými nohami naň stúpila. Ešte stále bol teplý ako naň slnko celý deň svietilo. Zadívala sa smerom ku kopcom. Upierala svoje prenikavé oči do diaľky, akoby chcela dovidieť do nasledujúceho dňa. Aké prekážky a nové možnosti jej pripravil?
Vrátila sa späť do kuchyne a s nemým výrazom doutierala posledné zvyšky krvi. Všetky utierky, čo boli od krvi strčila do vreca. Ako kráčala do kúpeľne, pozhadzovala so seba všetko svoje oblečenie. Keď stála pred umývadlom a pozerala do zrkadla zbadala to. Celé jej líca, ústa a brada boli od krvi. Od Michalovej krvi. Musela sa zašpiniť, keď ho bozkávala na krk.
Lačne si oblizla pery. Prstom si prešla po líci a zotrela trochu krvi. Potom prst oblizla jazykom. Pozrela na seba do zrkadla a v zápätí si krv začala zúrivo drhnúť z tváre vodou a obrovským množstvom mydla. Potom sa v rýchlosti osprchovala, osušila, namaľovala a obliekla si na seba to najlepšie čo v skrini našla.
Znova zavolala Kate:
-Ahoj, tak ma teraz napadlo, či nepôjdeme na tú drum´n´bass párty. Vieš tam na priehradu. Može byť? Dobre, zastavím sa po teba. Óká, čau.
Vošla potichučky do výťahu a dotiahla tam aj vrece s Michalom. Buchla do tlačidla “P“ a výťah sa pohol smerom dolu. Cesta na prízemie trvala tak dlho ako celý jej doterajší život.
Keď výťah zastal, snažila sa zachytiť nejaké hlasy. po čele jej stekali kropaje potu. Nič nepočula. Otvorila výťah a hneď začala ťahať vrece ku vchodu. Michal bol ťažký ako olovo. Zrazu začula z vonku hlas. Odkotúľala Michala k stene.
-Dobrý večer.-
-Dobrý.- odpovedal Ivin postarší sused.
Po chrbte jej prešiel mráz a zahmlilo sa jej pred očami.
Nevšimol si nič.
Otvorila dvere a najväčšou silou akú bola schopná v tom momente vyvinúť začala Michala ťahať k autu. Ešteže ho malo zaparkované hneď vedľa paneláku.
Dotiahla ho na trávu pri aute a poobzerala sa vôkol seba. Všetci ľudia pohybujúci sa po sídlisku boli príliš ďaleko aby si niečo všimli. Odomkla svoju fabiu a naložila Michala do kufra.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
mauinka
7. 8.augusta 2008 17:23
Ách, mrcha, len tak jej to neprejde, nebude si len tak vraždiť kadekoho, ten sused si isto niečo všimol! Alebo ak nie on tak sa niekto z okna pozeral :/
4
jejda ja cem dalsie je to super napinave skvele bez zabran morbidne a hlavne hrdinka je psychycky narusena... najlepsi pribeh
8
V tom ako sa vnaras do psychologie hlavnej hrdinky sveci o tvojej schopnosti vykreslit rozne postavy... pis dalej kym vladzes aj ked je tu riziko ze sa stanes otrokom postav a oni ti zacnu diktovat pribeh sami, co je chvilami desive..ale s tym musi umelec ratat
10
Je to hnusana. Dufam, že skončí tam, kde patrí...tešíme sa na pokračovanie...a nezabudni infrmoveť. Diky
Napíš svoj komentár