-Bál som sa, že takto zareaguješ- snažil sa Michal vravieť pokojným hlasom aby ju ukludnil. Ona však práve naopak, kričala ešte viac.
-Tak ty si sa bál?! A ako sa mám cítiť ja? Ja sa nemám báť? O teba, o nás, o náš vzťah..-
Rozplakala sa.
Cítil akoby spáchal vraždu. A naozaj zabil. Zabil jej dôveru, jej plány a ilúzie. Chcel to napraviť, chcel to prečkať...už aby bolo po tom. Veď ju to prejde, myslel si.
Na to mal však myslieť keď prijímal tú ponuku odísť prezentovať svoju firmu na 2 mesiace do štátov. Mal to odmietnuť? Najväčšiu šancu svojho života? Šancu presadiť sa, predať sa.... Vykašlať sa na všetko doterajšie úsilie. Nevedele si predstaviť ako bude táto chvíľa ďalej prebiehať. Keď tú ponuku prijal, nemyslel na to aké by to so sebou mohlo niesť dôsledky.
Cítila sa, akoby ju niekto zabil. Akoby niekto zabil všetky jej plány a ilúzie do budúcna. A ten niekto bol Michal . osoba, ktorú milovala najviac na svete, osoba, kvoli ktorej by bola ochotná vraždiť. Tak slepo a bezprostredne mu dvoverovala a oddala sa mu.
Prečo sa teda stalo to, čo sa stalo? Ako jej to mohol urobiť? To peňho nič neznamená? Cítila sa ako obľubená hračka, ktorú odhodili hneď, ako v meste na rohu otvorili nové, veľké hračkárstvo s kopou lepších hračiek.
-Iva veď sú to len dva mesiace...-
-Tu nejde o tie dva mesiace. Tu ide o to, ako dlho si to vedel, ako dlho si to predo mnou tajil a ako dlho si mi klamal.-
-Ja som ti neklamal.- skočil jej Michal do reči.
-Dobre neklamal, ale zatajoval. To je to isté.-
-Ani nezatajoval. Všetko som ti predsa povedal.-
-Povedal, to áno, ale kedy? Až teraz... To si s tým prečo tak dlho čakal? To si sa nemohol predtým poradiť? Alebo aspoň upovedomiť ma o tom?-
-A dovolila by si mi to?.- spýtal sa neveriacky Michal.
-Samozrejme, že by som ti to dovolila. Išla by som s tebou.-
-Klameš.- pozrel na ňu.
-O-och- zalapala po dychu. Zahľadela sa pod stôl, rozmýšlala, čo má povedať. Úplne ju to dorazilo. Tak on si myslí, že klame? Ako to vôbec môže povedať? Ako na to môže vôbec pomyslieť?
Dovolila by mu to. Alebo ....váhala....váhala by, to áno, ale nakoniec by ho pustila...Určite? Určite áno....
Pozrela na Michala nechápavým, pohŕdavýmo úsmev sa pokúšajúcim pohľadom, mávla rukou a odišla do kuchyne.
Naliala si pohár vody a pozerala niekam do neurčita opretá o kuchynskú linku...
Michal vstal, položil ruky na zábradlie balkóna a hľdel na mesto. Na to sprosté malé mesto, ktoré sa chystal opustiť na dva mesiace, na dva posrané mesiace. Akoby tie dva mesiace dokázali niečo zmeniť. Ona to nechápe, ničomu nechápe. Chcel to oddialiť, lebo s abál odlúčenia od nej, lebo sa bál jej hnevu, smútku, odporu. Teraz sa mu to všetko vypomstilo a padal mu na hlavu celý jeho doterajší život. Všetky jeho plány mali nejaké= diery, vždy niečo nedomyslel. Kvoli týmto chybám sa to všetko rúcalo. Všetko na čom mu najviac záležalo. Všetko to bolo zrazu v nedohľadne. V poslednej dobe mu všetko vychádzalo a on tupo nadobudol pocit, že stúpa kdesi na pomyselný vrchol jeho životných úpechov. Teraz padal a na ten vrchol sa díval len ako na matne osvetlený bod, ktorý mohol kedysi dosiahnuť.
Sprostosť, ešte stále môže. To sa jednoducho nedá behom jednej chvíle o toto všetko prísť. To nie. Všetko sa dá určite doporiadku.
Rozmýšlala nad tým, či to má ešte vôbec zmysel. Premkol ju náhly pocit, že všetko doterajšie bola len jedna veľká fraška. Nie, nebude to ďalej riešiť. Dá mu ešte jednu šancu. Musí, predsa nezahodí naraz všetko čo si doteraz vydobila azískala. Vrátila sa späť k Michalovi na ablkón, chytila ho za ramenao a otočila ho tvárou k sebe. Pozrela mu do očí, pobozkala ho a objala. Do ucha mu pošepla: - Stojím pri tebe.-
Toto potrebovala. Dať mu aspoň náznak toho že tu preňho vždy bude.Pri tom objatí mala razom pocit, že všetko bude znova také ako predtým.
Toto potreboval. Aspoň nejaký náznak toho, že jej to nie je jedno. Cítil sa previnilo. Mal pocit že jej ubližuje, že jej dáva menej ako od nej berie, že je pre neho príliš dobrá. Pomyslel na to, ako slepo mu dvoveruje, a ako ju on zrádza a nie len teraz. Bez neho by jej bolo lepšie. Miloval ju a chcel pre ňu len to najlepšie. Sám však nevedel, čo by to presne malo byť. Vedel, len že potrebuje zmenu, že ju obaja potrebujú.....
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
dadenka
25. 1.januára 2009 15:05
heh dobre to je ...ako kazdy pribeh lasky odteba aa tesim na pokracovanie
4
Dobré to je napísané... niečo na tom je lebo ako náhle som si prečítal pár riadkov som to musel prečítať celé... ale fakt ma to zaujalo
5
ako som mohla byť tak sprostá a už vtedy netušiť že to tak dopadne....
8
Povedz mi podľa čoho čísluješ tie príbehy a či používeš retrospektívu- pohľad do minulosti, lebo sa cítim akosi dezorientovaná v tých príbehoch... veď Michal je už mrtvy vo vreci, tak akm sa chystá? Vstal z mrtvych? (nie som tu každodenny host, možno mi niečo uniklo..)
Napíš svoj komentár