Mahdia má najkrajšie pláže, aké som kedy videla. V niektorých momentoch nápadne pripomínajú fotky Karibského raja. Mohla by som vám opisovať všetko, čo som v priebehu tohoto týždňa robila, podeliť sa s vami o svoje zážitky a podobne, ale ja nechcem.
Stalo sa niekoľko vecí, o ktorých si zatiaľ netrúfam hovoriť, pár vecí, ktoré som sa rozhodla nechať za sebou a samozrejme veľa vtipných situácií, ktoré som však od návratu domov zopakovala toľkokrát, že viac na to nemám síl. Možno vám niektoré priblížim neskôr.
V každom prípade o jednom vás informovať musím. Mentalita týchto ľudí na mňa nesmierne zapôsobila. Aj v dobrom, aj v zlom význame slova. Na hoteli bolo veľmi veľa domácich a to, čo poviem sa môže zdať trochu rasistické, no vôbec to tak nie je. Zoznámila som sa tu so zaujímavými ľuďmi, na ktorých budem spomínať len v dobrom, ale to, čo som videla u niektorých....to už asi nikdy neuvidím. Jedným slovom zvieratá. Prasce. Pohľad na taký neporiadok, aký okolo seba mali, to sa človeku naskytne raz za život. Fakt, bolo to hrozné. Viem, že tam ľudia jednoducho tak žijú, je to ich spôsob života, ale pre nás, ktorí na to nie sme zvyknutý, to bolo hrozné. Každýkrát, keď sme sa pozreli na jedálenský stôl, pri ktorom sedeli domáci, nás poriadne nás to prefackalo. Také isté to bolo aj za bránami hotelového komplexu. Za celú dobu som nevidela ani jeden jediný smetný kôš. Nemožno sa teda čudovať, že všade boli nahádzané papiere a plastové flaše. Na prehliadkovej jazde na ťavách som na zemi našla dokocna detský kočík, niečo pripomínajúce rozbitú chladničku a o pneumatikách ani nehovorím.
Ďaľšia vec, ktorá mi trochu vadila, bolo to, že som blondína. Stále na mňa niekto pokrikoval, pískal, pýtal sa ako sa volám, ako sa mám, či mám chlapca, následne na to začali všetci hovoriť, že som na dovolenke a chlapec je doma, takže sa to nepočíta.... Samozrejme som dievča a ako všetky dievčatá mám rada pozornosť, no toto už bolo naozaj priveľa.
Nechcem aby to vyzeralo tak, že sa mi tam nepáčilo, lebo tak to vôbec nie je. Keby som mohla išla by som hneď späť. Len by som si vzala ešte jednu príručnú batožinu - môjho chlapca. Na ďalší rok, ak spolu ešte budeme, pôjdeme na dovolenku len my dvaja. Alebo s partiou kamarátov. Možno niekam do Chorvátska, možno do Talianska. V podstate je mi to úplne jedno, keď budem sním, môžeme byť kdekoľvek. S mojou mamou sme tiež rozmýšľali nad Marokom, takže budúci rok pôjdem pravdepodobne na dve dovolenky. Mala by som začať šetriť....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
xrumka
31. 7.júla 2010 22:40
bola som v maroku, celkom fajn ale na tunisko to nemalo.
Napíš svoj komentár