......
Posledné týžden som žila v obavách a myšlienkach toho, že mi nikto nerozumie. Úplne to zvracovalo to, na čo som sa vždy chcela sústrediť. Moju myseľ začal ovládať autopilot. Po nociach som vyplakávala nad tým, že som tu sama aj napriek tomu, že všake okolo mňa je toľko ľudí. Myslím, že nie som jediná, koho prepadáva tento pocit.. Je to vtedy naozaj ťažké, lebo človek si prestáva vážiť sám seba a všetko navôkol zrazu stratí svoju hodnotu. Vídí len seba a černavu navôkol. Začne robiť veci, ktoré by nikdy nerobil. Počnúc omamnými látkami až po sebeubližovanie.
Jedného dňa som povedala svojmu partnerovi, čo mám na srdci. Znela som vtedy ako úplny šialenec. Vybuchla som ako sopka, ktorá bola dovtedy kľudná a nečinná. Naozaj si veľmi vážim toho, že pri mne vtedy stál, neotočil sa mi chrbtom a pomáhal mi postaviť sa aj napriek mojej nedobitnosti a tvrdohlavosti. Tomu sa hovorý ozajstný priateľ. On mi dokázal to, že mu na mne záleží a ruzumie mi. Posunul ma tak vpred.
Vtedy som si uvedomila pár vecí.
Bála som sa zlyhania, smútku a sklamania. Všetko negatívne sa vo mne hromaždilo a ťahalo ma to hlboko dolu. Stalo sa to, čoho som sa obávala.
Poučenie z tohoto príbehu: dávajte si pozor, na čo myslíte. Pretože vaše myšlienky utvárajú vašu realitu.
Na koniec by som dodala ešte jedno. Zistila som, že na to, aby sa človek posunul ďalej, musí niekedy aj zlyhať. Dôležité je, aby v tomto stave nezostával a postavil sa opäť na svoje nohy. Skvelé je, ak mu pri tom vstávaní niekto pomôže. V mojom prípade to bol môj partner, ktorému veľmi pekne ďakujem za všetko, čo pre mňa robí.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár