a zrazu ťahá ťa to stálej viac ku dnu dole,
tam sa len ťažko pláva, tam sú vody mútne,
pozri sa aký nádor rastie na tvojej plutve.
Srdce si uzamknem aspoň na dva zámky,
dáme si poldeci a čierne viazanky,
život mi napiekol zhorené koláče,
tú smrť len predstieram, kto za mnou zaplače?
Dušu mi zovrela tmavá čierna chvíľa,
áno, už opäť raz, veď ono to tak býva.
Zelenie sa mi len prázdna fľaša od piva,
snáď sa už vynorím, snáď už čochvíľa.
Tak prestaňme sa hádať, život je kompromis,
prestaňme si brať spomienky na úpis.
Je ťažšie zomrieť alebo vôbec žiť?
ukáž mi človeka, čo sa chcel narodiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hmm snad len ze rozlozenie versov by si nemusela mat tradicne, cital som si to nahlas a vtedy to znie skvelo len inak usporiadane neviem ci chapes, lebo niesom profesionalny "zjebavac" Uz mi len vadi potom ze myslienka obcas prelietava z drotu na zlab a potom naspat
Ale este raz musim zdoraznit ze ma to celkom prekvapilo tym ako to znelo a myslienkou, ktora na konci i nechapavym dobreze nevystreli oko (v dobrom slova zmysle)