vôkol neho všetci pomreli.
Nenávisť ľudskú nedokáže pochopiť.
Prečo sa ľudia musia o povrchnosti biť?
Nemôžu sa v mieri dohodnúť,
a ukončiť tým tú nekonečnú púť?
Ten nekonečný zhon za bohatstvom sveta.
Či vraždenie je logikou ich geta?
Vojak sa díva, no pochopiť nevie,
prečo je vôkol neho všetko čierne?
Prezerá si mŕtve telá,
z ktorých duša už odletela.
Zbadá boľavý pohyb nepriateľa.
ak mu pomôže bude ho to stáť veľa.
No je to človek a ide mu na pomoc,
spolu s ním prichádza noc.
Jeden druhému do očí hľadia,
vytratila sa z nich nenávisť hadia.
Je to človek ako on!
To im udrelo v hlave ako zvon.
Ako človek, pomôcť treba!
Nakŕmi ho, podá chleba.
Podelia sa o posledný kúsok,
aby zahnali mŕtvy smútok.
Stoja dvaja vojaci v poli.
A medzi svojimi, nie sú svoji!
Sú živí medzi mŕtvymi.
Sú s vinou, aj bez viny.
Zabíjali, avšak nechceli!
Iných by sme mali zavrieť do cely.
Tých, čo posielajú vojakov s cieľom smrti.
Pýcha a chamtivosť ich k tomu núti.
Chcú zbohatnúť na úkor nevinných.
A zhabať bohatstvo iných.
Oni dvaja sú len bábiky,
malé mláčky a okolo veľké rybníky.
Nehádžme na tých dvoch teda vinu.
To len mocní našli ich slabinu!
Ticho sedia a hľadia na hviezdy.
„Nepriateľ“ vykašle krv a boľavo sa pohniezdi.
Krv z rany mu presakuje cez obväzy.
Ľahšie by bolo, keby mu zlomili väzy.
Posledný krát sa pozrú na seba,
„nepriateľ“ s výdychom na perách umiera.
Stojí vojak sám v poli,
vôkol neho už všetci pomreli.
Hľadia na neho už tváre nemé,
prečo sa to stať muselo nevieme.
Zbraň si prikladá k hlave,
nedokáže stáť v tomto mĺkvom dave.
Nik neprežil, nechce ani on!
Po výstrele nastal už len skon.
Stál kedysi vojak v poli,
ktorý nevedel prečo ľudská nenávisť tak bolí!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
orphanka
30. 5.mája 2013 16:10
I like it !
Napíš svoj komentár