Svet. Úžasné miesto plné možností. Miesto, kde každý môže byť sám sebou. Miesto, kde každý má svoj domov a rodinu. No čo tá odvrátená tvár sveta? Tá smradľavá žumpa plná špiny a humusu. Chliev plný pokryteckých svíň, ktoré sa tvária ako nevinné prasiatka. Kreténi, ktorí nič nevedia, ale do všetkého sa starajú a ešte viac znepríjemňujú nepríjemné dni. Sociálni premianti, čo sa vždy pchajú do rití tých najvyšších. Premianti v úvodzovkách. Hovädá bez najmenšieho kúska mozgu, no s bohatými a vplyvnými rodičmi. Kúsok po kúsku ničia nervy a privádzajú do šialenstva. Predvádzajú sa pred touto skorumpovanou stokou, ktorej všetci hovoria svet a nikomu nevadí, že tieto stratené existencie ho pomaly úplne ovládnu.

Lezú na najlepšie miesta a berú najvyššie platy. A za čo? Za to, že sa do práce dovezú na aute ktoré ešte neprišlo ani do štátu, nie to ešte do predajní, sú oblečení do svetových značiek a ešte kilometre za nimi sa vznáša oblak odporného predraženého parfumu. Odpady, ktoré sú absolútne nepoužiteľné v bežnom živote, no napriek tomu ich svet uznáva a oslavuje ako bohov. Od malička boli vedení k sebectvu a imbecilite, no keď boli veku, kedy sa mohli rozhodnúť pre plnohodnotný život, prečo sa rozhodli zostať bezcennými idiotmi? Na to neexistuje odpoveď. preto je tu dnes toľko milionárskych delikventov a vypatlaných krásavíc.

A taký si aj ty! Hoci si to nepripustíš, je to tak! Aj keď som si myslela, že si výnimočný, iný ako ostatní. Mýlila som sa. Celý čas si mi do hlavy tlačil kraviny o láske, svadbe, spoločnom živote a ja som ti to ako blbá žrala. Povez, bol si vôbec niekedy ku mne úprimný? Alebo som bola len ďalšou hračkou v tvojom živote? Koľké si ešte takto osral?

Bože! A vieš čo je na tom všetkom najhoršie? Že ťa stále milujem. Pri spomienke na teba mi srdce búcha tak silno, až sa bojím, aby niekto ten hlasný tlkot nezačul. Viem, že si idiot. Kretén. ktorému záleží len na svojich milionárskych hračkách. Ale nepomôžem si. Všade, kde sa pozriem, vidím tvoju tvár. Tvoje oči. Tie hlboké jazerá, v ktorých som sa toľkokrát topila. Tvoje pery, ktoré ma toľkokrát tak zmyselne bozkávali a vytŕhali z tohoto sveta. Čo je na tebe také , že na teba nemôžem zabudnúť? Kiež by sa to dalo. Stále si hovorím, že si debil. Ale krásny debil. Chcem na teba zabudnúť, ale chcem byť s tebou a cítiť tvoju dlaň v mojej.

Zrejme nezabudnem. Ale budem sa o to pokúšať. Hoci si zruinoval moje romantické predstavy o láske a hoci ťa nenávidím celým svojím srdcom, vždy ťa budem milovať

 Blog
Komentuj
 fotka
girl9933  10. 12. 2010 18:56
ddost drsne
 fotka
adushiq  12. 12. 2010 16:38
tak...aj som bola pekne naštvaná keď som to písala
 fotka
xemmarockx  12. 12. 2010 18:43
kruté, ale krásne úprimné...z umeleckého hľadiska perfektne napísaná výpoveď...ale mrzí ma to
Napíš svoj komentár