A ako som tak stála potom na zastávke električky a prezváňala komu mohla, dokopy trikrát za mnou prišiel dáky čudný malý chalan na malom bicykli. Najprv sa ma pýtal na čas, potom že či už náhodou neodišla tá brika na ktorú mala ísť tuším to bola jeho babka lebo dáku starenku len doprevádzal, a potom že či ide tá električka ku galérii.
Najlepšie bolo keď si myslel že telefonujem a to som len počúvala jednu nahratú pesničku...a tak si pekne počkal kým "nedotelefonujem" a až potom na mna začal chrliť otázky, po ktorých mi napadlo, že načo vlastne sú tie tabuľky kde je všetko napísane /približne/...stačilo by tu posadiť mňa a za dáke love by som každému povedala čo by len chcel ta de..
No fajn..ďalej..keď som došla k Janovi a zistila, že sa budem učiť hrať na klavíri, /mimochodom dosť dobrom, keď som ho skúšala, nastavila som si dosť hlasno organ, ktorý asi vadil susede vedľa O tak som to stíšila O / snažila som sa zahrať svadobný pochod ale z toho som vedela len tuším 11 tónov zo začiatku-jeden, opakovane niekoľkokrát. Okej keďže sa už ponáhľam do školy, trocha to skrátim. Neskôr ma poslali domov po cd-čka.
Tak som sa vybrala pôvodne na električku ale po prejdení križovatky, pri ktorom som zakopla o koľajnice a vypadala jak pako som sa vybrala na autobus. Prišla som domov, vzala cd-čka, zapla comp, zmeškala dva busy a šla na tretí-zas ten, čo som musela potom ísť na briku. Prišla som k nim, dala cd-čka a nesôr sme šli s mamou aj s ním preč-on nás šiel odprevadiť, lebo šiel do galérie, niečo kúpiť. Mama mu hovorila, nech si zavrie okno, lebo ešte náhodou príde búrka a niečo sa mu stane v byte, ale on nepočúvol.
Potom keď sme šli už len s mamou na zastávku, všimli sme si že ide riadna búrka a že niekde vzadu aj okolo sa blíska. Akurát keď prišla tá čierňava k nám, prišla nám aj brika a mama mi povedala že mám sledovať či neprší. Ja som len videla poletovať všade naokolo sáčky, lístie a strašne veľa prachu, no nechápala som prečo, takúto fujavicu som nikdy nevidela.
Keď sme vystúpili z briky, museli sme behať do jedného baru hneď poceste, kde robí mamina kamoška. Počas toho behania to bolo ako vo filme...vietor mi nafúkal do očí prach do vlasov lístie a kopu iných somarín. Zo stromov odlietavali konáre ktoré mi fajne poškrabali ruky ktoré som radšej mala na očiach nose a ústach. Po tomto filmovom zážitku prišiel ešte horší, s mamou sme stáli ešte vonku, pod takou mini srieškou pred dverami a pozerali či sa to neupokojí no hneď v tej chvíli približne 35 metrov od nás spadol celý strom na dve autá. Najprv som si myslela že doň udrel blesk, čo som vtedy aj čakala a tak som v panike tačila a trepala do dverí za sebou ktoré keď som sa otočila, zistila som že sú na druhej strane O . Inak ja často nepanikárim, ja zbožnujem paniku, ale nie keď panikárim ja .
O desiatej som prišla konečne domov a to už bolo úplne v pohode počko, až to vyzeralo že sa nič nestalo, nebyť samých konárov na ceste a naokolo. To bola sila..a to je koniec
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
crca
19. 5.mája 2007 14:10
Husteee
Napíš svoj komentár