Po dnešnej prechádzke vonku len sedím, a premýšľam. O všetkom. Ako je veľmi dôležité nájsť svoju lásku, spriaznenú dušu. Koľko lásky sme schopný dať druhému a stačí nám za to "len" že nás ľúbi. Jedna z nás sa v sobotu vydala, druhá v piatok pochovala snúbenca... Ja si sedím za notebookom rozmýšľam nad životom zimomriavky mám asi všade a malá ma spokojne kopká do bruška.
A uvedomujem si, aké je dôležité si tú svoju lásku po dlhom hľadaní uchmatnúť a nikdy nikam nepustiť. Nie vlastniť, nezapierať svoje ja len lásku primať a rozdávať a šíriť okolo seba šťastie, lebo niekedy to toľko ľudí potrebuje...
Nech sme aj chorí, nech sme aj bez peňazí nech sa deje čo chce, len nech máme jeden druhého. Aby malá Ninka vyrastala s oboma, a bola šťastná.
Niekedy mám pocit že budem chcieť malú ochrániť pred všetkým zlým a budem chcieť aby nič nemusela okúsiť na vlastnej koži, aby sa nikdy nemusela pomýliť, popáliť a to uvedomenie... že inak sa nič nenaučí a na nič nepríde, straší ma to každý deň. Asi naozaj platí, že čím viac máme tým sa bojíme že o to prídeme, ale nedá sa žiť stále v strachu. Naučila som sa že život všetko aj tak vždy zariadi tak ako má, že aj nešťastie, sklamanie v láske... choroba, smrť... vždy ma všetko svoj význam, ale nikdy to nie je vidno hneď a dúfam že aspoň to dokážem mojej dcére vštepiť, že ju naučím aspoň toľko. A budem tŕpnuť a modliť sa, aby bola šťastná hneď bez sklamaní.. aj keď som si vedomá že to nikdy nepôjde...

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tequila  9. 10. 2020 16:05
vsetko dopadne tak, ako ma
Napíš svoj komentár