Lebo sú naivné. Keď ležíte po heroickom výkone na hrudi bohatého, vplvného chlapa, uveríte mu všetko. Že manželku opustí. Že opustí deti. Že si vezme práve ju. A jej bude verný. Lebo s manželkou si nerozumie, takže to vlastne nie je nevera. A deti... tie si zvyknú... Lenže manželka na to príde. A jemu zapne, že jeho nákladný módny doplnok mu nebude žehliť košele. Nebude mu vychovávať jeho vlastnú krv. Nebude mu variť čaj, keď bude chorý... Lebo bude na káve so svojou priateľkou... V Auparku si budú pozerať najnovšie módne kúsky. Ale tam to nebude nič-moc, tak sa stavia vo Viedni. A nie, ona si to sama nezacvaká. Strašná predstava. Tak jej povie, že sorry zlatko, ale vieš, som ženatý a nám doma deti a nesplatenú hypotéku na supermoderný dom. Mám ťa strašne rád, ale ty si nájdeš lepšieho. A jeho žena je rada. Lebo verí tomu, že sa k nej vrátil z lásky. Možno... Niektorý... A niekedy je rada, že má stály príjem a dobré postavenie v spoločnosti. A niektoré, tie, ktoré verili v ich šťastnú budúcnosť mu odpustia, ale srdce si to zapamätá. Ale majú deti, stáli pri ňom aj v tom najhoršom. Keď návšteva kaderníka bola drahá. Keď deti dostali namiesto Milky poľskú čokoládu. Keď nakupovala v second handoch. Aby ušetrila. Aby to on mohol napumpovať do jeho firmy. Aby sa im to dvadsať rokov vrátilo. V tom lepšom prípade o päťnásť. A na nič sa nehrajme. Mohli za to komunisti. V dobrom, vážne. Lebo v tej dobe sa o nevere nehovorilo, tak nikto to nemohol pokladať za normálne. Normálne bolo vydržať. tak ako to robia dnešné štyridsiatničky. Ale dvadsiatky poznačené Madonninými výstrelkami hltajúce každú kauzu okolo Paris Hilton- pre nich je to bežný kolobeh. Vrážajú do seba drahé krémy už po dovŕšení plnoletosti, lebo čo ak dostanú nejakú posratú vrásku smiechu. Čo ak budú mať, preboha, v päťdesiatky vejáriky okolo očí?! Tak si na internete požičiavajú kabelky, navliekajú sa do drahých topíkov a superzdravotných bedráčov, aby im mali odkiaľ trčať červené čipkované šnúrky, zabezpečujú si bočitosť palcov dvanásťcentimetrovými opätkami... A žmurkajú nadrobenými mihalnicami na štyridsiatnika, ktorému sa zdá, že je to skvelý nápad, ako trochu utiecť zo stereotypu. Lenže oni vedia, že ich po čase odkopne, vžijú sa do roly ,,úbohej naivnej“ milenky, možno im kúpi nejaký kabrioletík ako náplasť na srdce a zase šup-ho domov. Lebo tam má vyžehlené košele. A ona začne namotávať ďaľšieho. Nie, oni asi nechcú trvalý vzťah. Oni nechcú nosiť oblečenie z výpredajov. Oni nechcú čakať do štyridsiatky. Oni to chcú tu a teraz. Lenže, čo sa s nimi stane potom? Možno sa jeden zo sto rozvedie a vezme si ju. A potom, za tých pár rokov bude doma s detskom, zatiaľ čo ocko bude ,,pracovne vyťažený“. Zapne jej to? Že je s jej kópiou v mladšom vydaní? Uvedomí si, že toto isté prežívala aj manželka číslo 1.? Aj keď áno, možno si trocha poplače. Možno rozbije pár tanierov, možno pôjde za ňou a hodí jej na kašmírový sveter plátok čerstvého hovädzieho. On jej kúpi kabrioletík, alebo to, po čom jej srdiečko zapiští a vráti sa. Lebo šak, aj keď mu manželka č. 1 rozbehla firmu dobre, pokladnica nie je bezodná. Alimenty na dieťa, niečo manželke, právnikovi, a cvakať ďaľšiu... To je aj pre pána Mámveľkújachtu dosť. A možno sa zmeníme my ženy. Možno sa totálne vysere na mužov a o pár rokov sa garde obráti. Budeme ich odkopávať za mladších. Kvôli lepšiemu gnetickému materiálu. A možno sa to vráti do ,,starých koľají“ a my budeme môcť byť na seba pyšné a povedať: Toto sme dokázali. Máme dom, auto, krásne deti, veľkého psíka. Vrásky na čele a vejáriky smiechu okolo očí, ale, chvalabohu, nemáme dorezané prsia, napichané čelo, vysaté brucho a v sebe omočený penis asi tak dvadsiatich zošuverených detkov, ktorí si chceli trochu užiť.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
titusik
8. 7.júla 2008 22:56
pekne, len som to citala asi tak, ze ... 1, 2, 3... co, kde sme, co sa robi?..... 4, 5, 6...... zasa som sa stratila.... 7, 8.... Ale ten styl a slovicka to sa mi paci-mojstyl
2
pomoc, zasa som sa stratila nooo urbanikova. myslim, ze prva kniha bola lepsia. druha sa dala. ale hm... Styl pisania je dost dobry. ale nieco mi tam vadi. Asi preto, pretoze mi strasne pripomina, akoby to pisala zakomplexovana blavacka, ktorej ina menej zakomplexovana blondcka ukradla jej zakomplexovaneho stareho chruňa. tak a z celeho mi vychadza, ze ta druha kniha bola zakomplexovana (ale inak som v pohode)
Napíš svoj komentár