Postavím si bunker. V strede cesty. Možno na prechode, to ešte uvidím. Dovediem si tam kamarátov, nejakú zeleninu, pár zvierat nadmerných rozmerov a vírivku. A bude že nám sveta žiť. Sem tam nás navštívi nejaký kamionista, povie pár nepekných slov, lebo vraj už mesiac stojí v kolóne, opráši zo seba pavučiny a zazrie na nás, my mu ponúkneme čaj. Ak by to bol fajnšmeker tak aj s mliekom, Ale kamionisti sú veľmi zriedka vyberaví v čaji. A tak by si sadol, podvihol malíček preložil si nohy a spolu by sme čakali na ďalšieho kamionistu. Bolo by to utešené. Sem tam by nám oblizla ucho žirafa. A celé by to bolo doladené trúbením. Nie áut, dychovky. Chorvátskej. Aj tá by tam bola a hrala by Rozmarínček zelený. A potom by sme všetci ešte dlho spomínali na túto krásnu chvíľu. Musím si zohnať drevo a klince. Alebo aspoň stoličky a deku. Chlpatú, nech nikto nechce odísť. Tak dokáže sa bocian smiať?

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
georg21  10. 5. 2014 22:04
- Si ženatý?
- Nie, som tankista.
2 
fotka
agatik  10. 5. 2014 22:18
@georg21 ale prosím ťa, ako zelené rukavice súvisia so zhoreným popcornom?
3 
fotka
georg21  10. 5. 2014 22:43
Na to som ti odpovedal už včera keď budem zajtra nad tým premýšľať. A čo si myslíš, že som odborník na mikrovlnky?
4 
fotka
agatik  11. 5. 2014 09:53
Nie, ja si v žiadnom prípade nemyslím, že by si mal sadiť kaleráb, skôr naopak. Určite si kúp postriebrené hrable, to je najrýchlejšia cesta k úspechu
Napíš svoj komentár